V Afganistane nezlyhali globalisti, ale zastaraný mentálny softvér univerzalizmu
Potrebujeme kultivovať konkrétne priateľské putá doma, aj na druhej strane sveta. A nebyť premotivovanými misionármi pre abstraktné koncepty.
Oceňujem to, že Dag Daniš píše podobne ostro a heterodoxne ako Matt Taibbi alebo Glenn Greenwald.
Problém s multipolárnou kultúrnou vojnou je ale taký, že všetky názorové kmene sa uchyľujú k zjednodušeným príbehom a weaponizovaným naratívom.
Dag Daniš v článku o Afganistane a zlyhaní Západu spomína Fukuyamu a riziká transhumanizmu:
„Mimochodom, túto hrozbu si uvedomuje aj Francis Fukuyama. Podobne ako mnohí konzervatívni teológovia považuje za najväčšie nebezpečenstvo pre ľudský druh „transhumanizmus“. Čiže snahy umelo vylepšovať človeka a spoločnosť nástrojmi génového inžinierstva, biotechnológií, informačných technológií a umelej inteligencie. Fukuyama tvrdí, že tieto snahy o vytvorenie „superhuman“ sa môžu skončiť len potlačením slobody a striktnou kontrolou jednotlivcov a spoločnosti cez biotechnológie. Prioritou nebude sloboda starého modelu Homo sapiens, ale biotechnologický progres. A jeho riadenie.
Z Fukuymamu - liberála sa stal Fukuyama - biokonzervatívec.“
Keď si ale zoberieme podobne ako Dag Daniš Fukuyamu, tak ten vychádza z Hegela a ten má zas koncept "téza-antitéza-syntéza". Znamená to, že sa dajú "vyberať hrozienka" z rôznych myšlienkových smerov a hodnôt a robiť medzi nimi hegeliánske syntézy na vyššej úrovni/dimenzii.
Napríklad sa dá spraviť hegeliánska syntéza medzi super-opatrným konzervativizmom aký má Nassim Taleb a niečím ako technologický progresivizmus.
Lebo technológie sú niečo ako pivo Homera Simpsona - "sú zdrojom a zároveň riešením všetkých problémov v živote".
Bez smartfónov by sme nevedeli, aké fiasko sa v Afganistane práve odohráva. Zároveň premotivovaný Emil s mobilom u nás môže, svojou snahou dostať sa na Zomri, politicky uškodiť práve progresívcom a kandidátke na prezidentku.
Balaji Srinivasan hovorí, že internet zvýšil štatistický rozptyl. Priniesol úžasné online komunity, ktoré dokážu celosvetovo spolupracovať napríklad pri pátraní o pôvode korona vírusu. No zároveň priniesol aj Islamský štát a predtým Al Kaidu. Dnes Taliban na twittri vie obratne používať západné memečka vo svoj prospech (napr. Yes Chad meme).
Transhumanizmus v istej podobe je chybne utopický, platonistický a dualistický (oddeľuje telo a myseľ - viď idea "uploadu mozgu do cloudu"). Podobnú chybu robia woke misionársky premotivovaný aktivisti - tí zas vidia všetko najmä cez telá a srdiečko, a chýba im často rácio.
No zdravý a centristický technologický progresivizmus by sa snažil o *protopiu* - o postupné, ehm progresívne, zlepšovanie vďaka technológiám.
No a Taleb do toho zapadá tým, že je dôležité nezabudnúť na dôležitosť škály a mierky.
Inovácie treba testovať v malých bezpečných a paralelných experimentoch. A až overené veci škálovať. A dobrá škála je úroveň miest a samospráv, ktoré by mali navzájom súťažiť o globálne talenty, ktoré vedia po pandémii pracovať vzdialene. Taleb tento prístup nazýva fraktálny lokalizmus.
V skratke politika sa nedá abstrahovať od škály ako uvádza Taleb:
“Človek môže byť libertarián na federálnej úrovni, republikán na štátnej úrovni, demokrat na úrovni kraja, socialista na úrovni mesta a komunista na úrovni svojej rodiny.”
Dag Daniš píše:
„Rešpektovanie miestnych vodcov a pokusy o dohody by zrejme fungovali lepšie. Napokon, takto to pravdepodobne bude, keď vládu v Afganistane naplno prevezme Taliban.
Ďalej: Západ by si mal konečne priznať, že nemá na to, aby úspešne pretváral svet na svoj obraz. Alebo aby ho podriaďoval svojej vôli. Z predstáv, že ľudia na Západe vedia lepšie, ako sa majú správať ľudia na Strednom východe, zaváňa arogancia. A postkoloniálny rasizmus."
Fraktálny lokalizmus je v skratke to, čo uvádza Dag Daniš tu vyššie k Afganistanu - že lepšie by bolo pracovať s regionálnymi štruktúrami ako budovať univerzálne a abstraktné/platonické koncepty, ktoré sa zrútia za pár dní ako domček z karát.
To sa nevylučuje s tým, že niektoré mestá by mohli byť aj v Afganistane výrazne liberálnejšie a "západnejšie" ako vidiek. Ale asi nie celá krajina naraz.
Veď aj na Slovensku je to podobné. Ja tento citlivý a fraktálne lokálny prístup nazývam:
"Netreba dávať elektrošoky Amišom."
Ľudia, ktorý sa zaoberajú komplexitou a novými typmi vojny tvrdili niečo podobné o Afganistane dávno:
Ešte stručne ku globalizmu, ktorý vraj zlyhal v Afganistane aj na Západe.
Samozrejme sú horšie a lepšie verzie globalizmu. Podobne ako je rozdiel medzi turistom a digitálnym nomádom. Horšia verzia je citizen of anywhere a lepšia je citizen of everywhere a niečo čo napríklad Greg Thomas nazýva rooted cosmopolitanism.
V skratke situácia keď sa cítite doma v rôznych kútoch sveta a máte tam hlboké priateľstvá. Máte tam ľudí, ktorí vám pošlú lieky, keď ich neviete v zime zohnať doma a zhabávajú ich colníci, ak si ich objednáte cez trh.
Pri lepšej verzii globalizácie máte v rôznych krajinách a krajoch reálnu a veľmi lokálne ohraničenú komunitu priateľov – nielen abstraktný a univerzálny trh a štát.