Stíhanie hoaxov a korporátne médiá
Kto potrebuje nepriateľov, keď má takýchto priateľov.
Je celkom paradox, že Lipšic a konzervatívci na Postoji zastávajú (pôvodný) americký výklad slobody slova a obhajujú právo na slobodu prejavu aj u ľudí, čo kresťanom/veriacim nadávajú furt do psychicky chorých a postihnutých.
(Chápem ich, skoro absolútna sloboda slova je sympatická, ale podľa mňa by boli pokuty za to ok, podobne ako v Španielsku, padni komu padni.)
Na druhej strane sú ľudia čo okúsili šikanu obrátenú na korporátnych novinárov no majú kolegov čo asi nedovidia za roh a pomýlili si lacné signalizovanie svojej bubline za konštruktívnu spoločenskú debatu o veľmi podstatných otázkach pre ich samotný core business.
Imperatív zisku spája tradičné médiá s alternatívnymi
Pointa nie je, že tradičné médiá sú super a alternatívne, či sociálne sú naopak radioaktívne a plné dezinformácií. Pointa je že všetky tri kategórie médií možno označiť za korporátne médiá, ktoré nemajú tzv. *fiduciary duty* voči používateľom, ale voči akcionárom. Teda maximalizujú zisk tým, že ponúkajú "kolekciu šťavnatých naratívov ochudobnených o fakty".
Teda záujmy a incentívy korporátnych médií nie sú *zosúladené* s dlhodobými záujmami používateľov a len zneužívajú ich sklon k závislosti cez "sedem smrteľných hriechov" a ich krátkodobé pôžitky.
Výsledkom je polarizácia a bulvarizácia spoločnosti. No ani tradičné korporátne médiá si nebudú užívať svoje výsady a výhradnú licenciu dezinformovať či šíriť hejt donekonečna a o pár rokov tiež okúsia vlastnú medicínu - blokovanie a fack-checking obsahu zo strany big tech aj nových decentralizovaných sociálnych sietí.
Folk náboženstvo pre konzumtariát
SaS s otvorenými školami počas lockdownu je niečo ako SMER pre stredné vrstvy. A Zuckerberg je niečo ako Soros pre stredné vrstvy. Podobne ako pred 20 rokmi bolo asi cool napravo/naľavo hejtovať Sorosa za to čo spravil libre, tak je teraz asi pre mnohých ok hejtovať Zuckerberga, za to čo robí na internetoch a čo chcel spraviť so svojou Librou/Novi.
Bežní ľudia potrebujú asi niečo ako folk náboženstvo - nejaký príbeh o dobre a zle - kde je vždy nejaký týpek, čo môže za ich zničené životy, strávené na FB, IG, WhatsAppe a celkovo v nie dostatočne vyfiltrovanom metaverze.
Je zaujímavé/smutné, že často ten obetný baránok je nejaký syn zubára/editora/tesára s nejakou minoritnou vierou. Syn zubára čo začal firmu na intráku a získal 3+ miliardy používateľov. Dobrovoľne a zadarmo.
Asi pár ľudí sleduje, čo nedávno spravila Čína so svojimi big tech firmami a ich zakladateľmi/riaditeľmi. O niečo podobné sa pokúšajú USA a Západ, ale trošku jemnejším spôsobom.
Švédsky filozof internetu Alexander Bard vidí dnes nové triedne rozdelenie spoločnosti - konzumtariát a netokraciu. Kým do prvej triedy patria ľudia čo konzumujú junk obsah a väčšinu bdelého času trávia v metaverze plnom pudov a závislostí, tak netokracia dizajnuje nové digitálne svety.
Tech investor a vizionár Balaji Srinivasan hovorí, že o pár rokov budú ľudia [netokrati] dizajnovať fyzické startup mestá a o desať rokov uvidíme ako sa nejaký “sieťový štát” z cloudu pretransformuje do fyzickej podoby - ako súostrovie zosieťovaných nehnuteľností a startup miest.
Šokovou terapiou k neslodobe slova
Ak prejde táto novela tak za marihuanu človek možno nepôjde sedieť - iba možno. Ale pôjde možno sedieť za nejaký nepochopený vtip čo niekto označí za bububu hoax a dezinformáciu. Utešená krajinka.
Alebo naopak, oni si asi myslia, že jediní majú licenciu na šírenie "zbierky šťavnatých príbehov ochudobnených o fakty".
Majú problém s tým, že ľudia sú v bublinách. No trápi ich len plurál - že tá bublina nie je jedna a už nedokážu 100%-ne kontrolovať jeden naratív.
Ako hovorí Chimamanda Ngozi Adichie, je nebezpečné mať len jeden príbeh. Nech rozkvitá tisíc naratívnych kvetiniek.
Ideálne s čo najviac faktami a bez obetných baránkov, bulváru, namotávok a mediálneho junk foodu.