Na internete vznikli nové meny, môžu na ňom vyrásť aj nové krajiny? Túto otázku si kladie Balaji Srinivasan vo svojej knihe s anglickým názvom The Network State. Kniha je dostupná zadarmo online, a aj na Amazone. V týždeň, keď vyšla sa umiestnila na WSJ zozname bestsellerov.
Krátko po vydaní knihy, v symbolický deň 4. júla 2022, sa termín sieťové štáty (network states) udomácnil na twitteri a okolo knihy vznikla živá diskusia. Vitalik Buterin, spoluzakladateľ protokolu Ethereum, napísal o knihe obsiahlu recenziu, a Balaji ho mal ako prvého hosťa na svojom novom podcaste.
Balaji rieši nedostatky moderných pokusov vytvoriť nové štáty – mikronárody ako Liberland alebo seasteading v medzinárodných vodách. Balaji ponúka opačný prístup – treba začať komunitou na cloude a územie riešiť ako posledné („Cloud first, land last, but not land never“).
Sieťový štát definuje Balaji takto:
„Sieťový štát je sociálna sieť s morálnou inováciou, zmyslom pre národné povedomie, uznaným zakladateľom, schopnosťou kolektívnej akcie, úrovňou zdvorilosti pri osobných interakciách, integrovanou kryptomenou, konsenzuálnou vládou obmedzenou spoločenským smart kontraktom, „súostrovím“ crowdfundovaných fyzických území prepojených internetom, virtuálnym hlavným mestom, sčítaním ľudu na blockchaine, ktoré dokazuje dostatočne veľkú populáciu, príjem a rozlohu nehnuteľností na dosiahnutie určitého diplomatického uznania.“
Ide o krkolomnú definíciu, ale každá z jej častí rieši nedostatky predošlých pokusov vytvoriť nové krajiny.
Začať treba postupne a zdola. Prvý krok je založiť startup spolok (startup society) okolo morálnej inovácie, ktorou sa viete jasne odlíšiť od mainstreamu. Na to vám stačí len laptop a jasne sformulovaná morálna inovácia v podobe „jedného prikázania“ ako: „dlhovekosť je dobrá“, „cukor je zlý“, „vegánstvo je dobré“, „carnivore diéta je dobrá“ „štvrte bez áut sú dobré“, „karavany a kemping sú dobré“, či „tradičný život podľa Benediktovej voľby je dobrý“.
Pointa je, že niektoré morálne inovácie sú protichodné, ale každá reaguje na nedostatky, či zlyhania mainstreamu a súčasného starého establišmentu.
Startup spolky sú v prvom rade o komunite a až v druhom rade o biznise. No podľa Balajiho predstavujú nový SaaS – Society as a Service. Namiesto softvéru si kupujete členstvo v niečom čo sa podobá na privátny klub. Predstavte si Soho House plus morálna inovácia a web3. Stránka The Network State (TNS) uvádza 26 príkladov - zárodkov takýchto startup spolkov.
Oveľa náročnejší je druhý krok – založenie sieťového zväzu (network union). Predstavte si sociálnu sieť s hierarchickou štruktúrou, vysokou angažovanosťou a schopnosťou kolektívnej akcie. Ak máte na twitteri milión followerov, tak dostanete na nejaký tweet okolo 2 000 lajkov, hovorí Balaji. To je angažovanosť na úrovni 0,2% percenta. No predstavte si, že by ste mali skoro 100% - ako odborový zväz počas štrajku – ale na sieti.
Niektoré sieťové zväzy môžu zostať čisto v online priestore – napríklad niečo ako digitálny cech grafických dizajnérov, ktorí sa navzájom podporujú, majú jasné pravidlá, učia sa jeden od druhého a chránia si vzájomne reputáciu v dobe cancel culture.
Ak vaša morálna inovácia vyžaduje fyzické interakcie, tak vám nestačí len sieťový zväz vo virtuálnom priestore, ale potrebujete pristúpiť ku kroku číslo tri – crowdfundovať nehnuteľnosti a pospájať ich digitálne (internetom a blochainom) do sieťového súostrovia (network archipelago). Predstavte si Google ofisy s jednotným brandingom a kartičkou, ktorá vám odomkne dvere kdekoľvek na svete. Alebo franšízy privátnych klubov, ako spomínaný Soho House. Ale prirátajte k tomu NFT (gating, incentívy), krypto-pasy a rôzne inovácie v oblastiach ako AR okuliare. A vznikne niečo ako fyzické sociálne siete.
Posledným štvrtým krokom je získanie diplomatického uznania (aké má Vatikán, San Marino, alebo Maltézski rytieri) a založenie sieťového štátu (network state). Tomu predchádza medzikrok on-chain sčítania „ľudu, majetku a budov“ (on-chain census).
V čase deepfakes a hlbokého prepadu dôvery v staré inštitúcie je extrémne dôležité vedieť hodnoverne preukázať, že vaše sieťové súostrovie má dostatočné momentum. Lebo dostatočné momentum predstavuje de fakto diplomatické uznanie.
Inak sa vlády bavia so startupom, ktorý je ešte v garáži a inak s big tech korporátom ako Google, ktorý vyšiel z garáže. Preto je dôležité venovať značnú časť energie startup spolkov, sieťových zväzov a sieťových súostroví na zaznamenávanie kryptohistórie – každý meetup s krypto check-in-om a každá kolektívna akcia odmenená NFTs píše on-chain dejiny.
Spomínané startup spolky, sieťové zväzy a sieťové súostrovia sa dajú zhrnúť pod jeden kolektívny termín – paralelné spoločnosti, ako píše Balaji v knihe TNS. Paralelné spoločnosti majú tradíciu v kultúrach Číny a Blízkeho východu, a Paralelná polis ako koncept vznikol tiež v disidentskom prostredí Československa v súvislosti s Chartou 77. Ich histórii sa detailne venuje aj Juraj Bednár vo svojej knihe Kryptomeny.
Balaji ponúka v1 svojej knihy The Network State ako návod a nie manifest. Môžete s ním v mnohom nesúhlasiť, ale sľubuje, že v nej nájdete niečo užitočné. Zároveň hovorí, že v2 knihy rozšíri o ďalšie teoretické a praktické časti v snahe vytvoriť „book-app“, ktorá sa dá nepretržite aktualizovať a bude mať ďalšie užitočné funkcionality.
V druhej v2 verzii knihy by sa Balaji mohol venovať viac paralelným spoločnostiam, špeciálnym inovačným zónam (napr. pre dlhovekosť/longevity) a aj charter cities (ako Prospera v Hondurase). Alebo startup mestám (viď SpaceX Starbase v Texase), ako širšiemu termínu, ktorý používa Balaji. A ktorý zahŕňa aj mestá, čo sa správajú ako startupy. Napríklad starosta Miami, Francis Suarez, je republikán, starosta New Yorku, Eric Adams, je demokrat, ale obaja dostávajú výplatu v bitcoinoch.
Francis Suarez dokázal neustálym tweetovaním a pro-zákazníckym, pro-kapitalistickým a pro-tech prístupom presťahovať ducha Silicon Valley do Miami aj s množstvom tech talentov a kapitálu – zatiaľ čo San Francisco sa po covide mení na mesto duchov a zločinu.
Balaji tvrdí, že je ľahšie založiť novú krajinu ako zreformovať FDA. Rovnako bolo jednoduchšie pre Satoshiho Nakamota vytvoriť bitcoin, než zreformovať Fed. Jeho sieťové štáty sú, podobne ako bitcoin, pre power-userov aj bezmocných. Pre ľudí, čo potrebujú exit z disfunkčných inštitúcií a dvoch dystopických (a nie až tak sci-fi) scenárov, ktoré Balaji nazýva American Anarchy vs Chinese Control.
Balajiho prístup je v niečom podobný Talebovmu fraktálnemu lokalizmu, a dlhodobou inšpiráciou preňho je kniha The Sovereign Individual, ktorá okrem iného predpovedala kryptomeny. Balajiho unikátny prínos je v praktickom rozvoji konceptu suverénneho kolektívu a kolektívnej akcie na rôznych škálach a snaha urobiť komunitu “computable” a “composable” - podobne ako DeFi, alebo DeSci.
Môžete si tiež prečítať moju recenziu knihy TNS v angličtine, ktorú zdieľal Balaji":
Ak vás téma sieťových štátov a ich tvorby zdola zaujala, môžete si pozrieť Balajiho u Lexa Fridmana, alebo prečítať 40 konceptov Balajiho, ktoré som zatiaľ spísal v rámci série Daily Balajisms na mojom substacku v angličtine, alebo pozrieť/vypočuť podcast sériu Daily Balajisms, ktorú spravil so mnou dobrý kamoš Duke Mtambo z Kene. Taktiež sa môžme spojiť na twitteri.