Tento článok som si tak pomaličky písal posledné mesiace, je fresh len nie úplne uhladený.
Toto je TL,DR:

Raz mi kamarátka a bývalá kolegyňa povedala ako sa teší na dovolenku. Odvetil som, že ja som na mentálnej dovolenke už pol roka. Podobne som od septembra na otcovskej dovolenke a mentálnej dovolenke od slovenskej politiky. Sledujem ju asi ako dianie v Burundi.
Ale na twitteri som zahliadol, že Dzurindov masterplan založiť modrú stranu a la SDK2 stále žije. Rádio taktiež hlásilo, že padla vláda. Nič som si neželal ani necítil. Len sa nazdávam, že namiesto liberálnej hrádze proti konzervativizmu v podaní PS-SaS-Hlas či PS-SaS-SDK2, bude radosť iná, bude to niečo ako opica voličov PS v roku 2020, len horšia.
Chápem tú logiku, že keď už máme Coca Colu v podaní PS a SaS, tak by sa hodila aj nejaká Pepsi pre čitateľov Postoja a Štandardu.
Lenže modrá akože-konzervatívna strana v čase internetov a v čase nadchádzajúcej ekonomickej krízy je fail. No mohlo by fungovať niečo ako Pragmatické Slovensko.
Dzurinda je slovenský Deng
Tento rok oslavujeme 30. výročie založenia Slovenskej republiky. No dnešné Slovensko v skutočnosti založil Dzurinda po roku 1998. Podobne ako Deng Xiaoping založil dnešnú Čínu – tým, že sa inšpiroval Singapurom a otvoril dvere kapitalizmu. Postupne a v malom, cez špeciálne ekonomické zóny. Predtým bol kapitalizmus trestaný smrťou.
Táto reforma bola morálnou inováciou („zisk je dobrý“). Deng ju obhajoval heslami ako „Biela mačka či čierna mačka, ak chytá myši, je dobrá mačka“. Reforma bola drahá politicky, lacná finančne. Išlo o úžasný pomer hodnoty za peniaze – rádovo 100 biliónov dolárov za zlegalizovanie podnikania a zisku. Čína sa za Denga posunula smerom k internacionalizmu a kapitalizmu. Teraz sa znovu posunula na politickom kompase a vracia sa späť do nacionalizmu a socializmu.
Dzurinda nás dostal do EÚ a NATO a s Miklošom spravili reformy smerom k Tatranskému tigrovi - odkaz na ekonomický zázrak ázijských tigrov. Potom prišiel Fico ako protireakcia na rýchle sociálne reformy ľudí ako Kaník.
Fico bol verzia v2, ktorá opakovane vyhrala nad v1 - nad lepším „modrá je dobrá“ Slovenskom. Sociálna demokracia je o tom, čo Fukuyama nazýva Getting to Denmark – sociálna súdržnosť cez kvalitné verejné služby, ktoré oceňuje pracujúca aj manažérska trieda.
Problém je, že sa nedá vrátiť v čase - do Škandinávie 1960-tych rokov, lebo Západ je vo svojej decentralizačnej a dekadentnej/úpadkovej fáze. Dánsko je tiež homogénnejšie a napriek príjmovej rovnosti má veľkú majetkovú nerovnosť. A jeho úspech a súdržnosť pramení zo spoločenských inovácií ako Folkehøjskole, ktoré sa udiali pred vyše 150 rokmi.
V každom prípade, v1 bola porazená v2, Dzurinda - Ficom. Odvtedy Lepšie Slovensko™ tápe a rieši žabomyšie vojny internetov a médií. Bol tu Projekt Singapur v podaní SaS. Bola tu hodnota za peniaze v podaní Martina Filka, čo je niečo ako efektívny altruizmus – urobiť čo najviac dobrého, za čo najmenej peňazí. Ale moc z toho sa do Progresívneho Slovenska nedostalo. Na rozdiel od rôznych chránených dielní a jazykových hier wokistanu.
No a PSko pohorelo vo voľbách a podľa mňa pohorí znovu. Lebo Corbyn, českí Piráti, PSko v 2020, SBF/FTX fiasko v 2022 ukazujú trend – a to ešte nedorazila skutočná finančná kríza, ktorá prekreslí politickú mapu. Teraz padli z piatka na pondelok tri regionálne banky v USA.
Aj dnes sa potrebujeme pohnúť smerom od nacionalizmu a socializmu k internacionalizmu a kapitalizmu.
Od Projektu Singapur k Projektu Portugalsko
Slovensko má najprísnejšiu registráciu cirkví v Európe. Nie v EÚ, ale v Európe. Dávame 28x menej štipendií pre zahraničných študentov ako Maďarsko. Dávame na rozvojovú pomoc 2x menej ako Maďarsko. Ukrajine sme poskytli 3x menej humanitárnej pomoci ako Maďarsko.
Nemáme registrované partnerstvá, ani po tragédií na Zámockej. No Maďarsko ich má. Nehovorím o Portugalsku ako top destinácií pre digitálnych nomádov. Hovorím o našom vraj konzervatívnom susedovi.
Rwanda zažila za svoje dejiny pár genocíd, naposledy v roku 1994. Teraz si uvedomujú, že sa musia stať Singapurom Afriky – vybudovať prosperitu prilákaním talentov a biznisov, inak si dejiny zopakujú. A celkom sa im to darí. Sú výrazne pred nami v Doing Business indexe. Majú napríklad poriešené donášky liekov dronmi medzi nemocnicami.
(PSko sa v ich Vízii inšpirovalo mojimi blogmi, kde som radil použiť rôzne indexy ako benchmarky – napríklad byť v top desiatke krajín v rebríčkoch ako Good Country Index. Dosť ma vtedy zaujalo a rozrušilo, že nevybrali Doing Business index ako jedno z kritérií.)
Potrebujeme zakopať sekeru sociálnej vojny, kde sa Lepšie Slovensko™ preteká, kto je najcnostnejší – treba uzákoniť registrované partnerstvá výmenou za podporu rodín a nejaké ústupky konzervatívcom pri ochrane života. A prilákať k nám firmy ako Anduril a talenty z Indie, Nigérie, Ruska a Východného partnerstva.
Symbolická krajina si zaslúži symbolickú ochranu
Dlho nám stačilo byť symbolickou krajinou. No po ruskej invázii na Ukrajine sa musíme stať signifikantnou krajinou. Signifikantne prispievať k svojej obrane a bezpečnejšiemu svetu. Nikdy sme nedali 2% na obranu. Bránil nám v tom Fico, či Ruská federácia?
Vojensky sme výrazne podporili obranu Ukrajiny pred súčasnou ruskou agresiou – sumou 212 miliónov. Takže vôľa tu občas je. Ale napríklad Maďarsko poskytlo 3x väčšiu humanitárnu pomoc. Chýba nám inštitucionálna kapacita, ambície a sme prebyrokratizovaní. Maďari nám postavili aj diaľnicu do Košíc.


Signifikantnou krajinou sa nestaneme návratom do roku 1998. Prečo? Lebo to bude mať presne opačný výsledok.
História sa opakuje, ale s opačnými výsledkami
FDR dokázal zastaviť tzv. Business Plot, no v roku 2021 Twitter vypol Trumpa. V minulosti ZSSR prehralo v Afganistane, teraz tam prehralo USA. V minulosti boli populisti proti zlatu, dnes sú za digitálne zlato (bitcoin). V minulosti bola Čína juniorný partner ZSSR, teraz je Rusko juniorný partner Číny. V minulosti tretí svet skončil... tretí, teraz môže India a niečo ako budúce Aligned Movement hnutie za globálnu spoluprácu a neutrálne web3 protokoly skončiť prvé - pred dvoma rivalmi, USA a Čínou.


V minulosti dokázalo SDK poraziť Mečiara za zvukov Rock volieb. Teraz môže SDK2 pomôcť dostať k moci nejakého Mečiara2 – možno nie klasického autokrata, ale chaosmejkra Matoviča na druhú.
Pragmatické Slovensko za špeciálne inovačné zóny
Pragmatici vedia vyberať hrozienka zo Singapuru, Maďarska, Portugalska, Indie aj Rwandy. Pragmatici sú positive-sum (win and let win). Progresívci dostali woke vírus a hrajú hry s nulovým súčtom, kto je najchrumkavejší a vie získať status na úkor potápania iných.
Pragmatici by sa neuspokojili s pomalosťou EÚ. Symbolické Slovensko nevie vyrobiť vakcínu (aj Kuba vedela vyrobiť dve vakcíny proti Covidu). A symbolické Slovensko nevie dokonca ani skontrolovať vakcínu. Pomôcť nám muselo Maďarsko.
Pragmatici sú za hodnotu za peniaze – za smart reguláciu a debyrokratizáciu. Čína dokázala jednou reformou (špeciálnych ekonomických zón) a morálnou inováciou zbohatnúť o 100 biliónov dolárov. My môžeme vytvoriť špeciálne inovačné zóny (a odomknúť tak technologický pokrok, ktorý brzdí globálna harmonizácia). A ako El Salvador, Miami či Portugalsko sa môžeme otvoriť web3 protokolom.
Pragmatici by sa snažili k nám pritiahnuť firmy ako Anduril, Tesla, Baykar a iné. A najmä čo najviac zahraničných študentov v oblasti STEAM a čo najviac digitálnych nomádov. A čo najviac pro-tech a pro-krypto ľudí. Lebo hackeri sú nad dronmi.


Pragmatický antagonizmus
V nedávnej minulosti boli rôzne pokusy politicky preraziť so stredovou, umiernenou agendou pomiešanou s dôrazom na inovácie. Blair a Fico mali tretiu cestu. Chvíľu fičalo niečo ako radikálny centrizmus, či klasický liberalizmus a potom načas efektívny altruizmus a teraz zasa efektívny akceleracionizmus.
Problém týchto hnutí je, že dnes nastáva preskupovanie politických síl a hlavný súboj je medzi starým establišmentom a kontra-elitami. Medzi ľuďmi čo veria, že stačí reformovať staré inštitúcie a ľuďmi, čo sa nazdávajú, že treba vybudovať nové inštitúcie a nové krajiny. Viď brokenism a súboj “statusquo-ists” vs “brokenists”.

Taktiež sa politická os otočila o 90% a namiesto ľavice-pravice je konflikt medzi etatistami a libertariánmi. Namiesto červenej proti modrej, je to zelená (dolár, ESG) proti oranžovej (krypto, tech).
Pragmatický antagonizmus je môj rámec, ktorý znamená v skratke optimalizmus plus noopolitika. Politici a verejne činné osoby sa musia vedieť slušne správať, no pritom rozbíjať Overtonove okná a vymedzovať sa proti desiatkam názorových kmeňov, no zároveň vedieť dolovať zrnká zlata z rôznych zákutí noosféry.
Niečo ako prezidentka Čaputová pred svojim zvolením – vyžaroval z nej Zen, no zároveň rozbíjala Overtonove okná – bola za adopcie detí pármi rovnakého pohlavia – a predsa vyhrala.
Dnes je prototypom takéhoto politika starosta Miami, Francis Suarez, alebo starosta New Yorku, Eric Adams. Jeden je republikán a druhý demokrat. No obaja poberajú mzdu v bitcoinoch.
Treba sa jasne vymedziť proti maximalistom každého druhu – komunistom, náckom, woke a aj bitcoin maximalistom. Taktiež proti agresívnemu správaniu ľudí rôznych, aj umiernených, ideológii. Rôzne názory, kultúry, viery a kryptomeny vedia koexistovať.
A treba byť za technológie, krypto, a smart reguláciu v oblastiach ako dlhovekosť a princípy ako „moje telo, moja voľba“ a „ochotný doktor a ochotný pacient“. Inzulín niekedy vynašli a škálovali jeho produkciu za pár rokov, dnes schvaľovanie liekov trvá aj desaťročie – a spôsobuje to neviditeľné cintoríny, plné ľudí, ktorým sa nedostala včasná liečba.
Boh zomrel, povedal Nietzsche, lebo elity jeho doby v neho prestali veriť a začali veriť v štát. Po finančnej kríze roku 2008, po covide v 2020, a v našej permakríze, sa dá povedať že Gov is dead. Kontra-elity dneška neveria v Štát a veria v Sieť. Boh ani štát nezmizli. No ťažisko je v sieti.


Modrá bola dobrá, oranžová je lepšia.