Modré pero sa vypísalo
Občas si treba len tak postáť. A inokedy zasa pobežať.
Najlepšie mysle mojej generácie zničilo šialenstvo, dnes sa ich tiene vlečú rozhnevanými temnými uličkami facebookov.
Posielajú kvety regulátorom. V deň keď u nás zomrelo 93 ľudí na COVID-19.
Od začiatku pandémie na Novom Zélande, s podobnou populáciou ako Slovensko, zomrelo 26 ľudí.
16. apríla 2021 som na túto tému vytvoril svoje prvé NFT dielko:
Tým som chcel aj “draho signalizovať” môj záujem o tému nedostatku vakcín, no chcel som tiež otestovať, či sú NFTs použiteľné pre súťaže podnikateľských nápadov mladých ľudí napríklad v Afrike. Zistil som, že cez Ethereum blockchain je to dnes príliš drahé. Dostal som ale tipy na dve lacnejšie riešenia – Mintbase a Kusama.
V utorok 4. mája 2021 zomreli v celej Británii šiesti ľudia na koronu. Na Slovensku v rovnaký deň 48 ľudí. Teda aj v absolútnych číslach je to 8x viac. Relatívne k veľkosti populácie je to 96x viac.
Deň predtým bol rozdiel nasledovný: jedno úmrtie vo VB a 41 na Slovensku. Áno, to je relatívne na veľkosť populácie rozdiel 506x. Našťastie sa to posledné dva týždne zlepšuje a rozdiely zmenšujú.
Ale v podstate to nikoho moc netrápi, ľudia riešia bulvár, estetiku, etiketu a pozlátko. Nejaké prekáračky medzi politickými celebritami. Traja politici niečo popili a z terasy v Klube pod lampou si išli sadnúť dnu. Téma dňa.
Korona je pre regulátorov to, čo bola finančná kríza pre banky
Nie je náhoda, že ani dnes nemajú naše smart náramky teplomer. Pritom Apple Watch malo mať oveľa viac senzorov, než nakoniec kvôli FDA mohlo mať. FDA v kritickom februári 2020 kvôli centralizácii spomalila testovanie a USA na mesiac bežala cez les čoraz rýchlejšie, a naslepo.
EMA chcela schváliť vakcínu Pfizer až po vianočnej dovolenke. Teda tri týždne po Britoch. Až neskôr vysvitlo, že sa nebolo kam ponáhľať. Účtovnícka mentalita lídrov EÚ, centralizácia a chyby v obstarávaní spôsobili nedostatok vakcín. Naopak v USA a Veľkej Británii riešili nákup vakcín ľudia s dlhoročnými skúsenosťami z podpory inovácií a venture capital. Rozdiel vidíme dnes vo výrazne vyššej zaočkovanosti Britov (54%) a USA (47%) oproti EÚ (32%).
Nie, vakcín nie je dostatok ani dnes. Ak by bol, tak dokážeme očkovať podobne rýchlo ako Bhután. Táto malá krajina dostala od Indie vakcíny AZ a za dva týždne zaočkovala 93% populácie.
Peter Schutz v nedávnom komentári nazval Srbsko džamahíriou. Srbsko malo napríklad posledný deň minulého roku viac kumulatívnych covid úmrtí na počet obyvateľstva než Slovensko. No krajina schválila Pfizer vakcínu skôr ako EÚ. A začala ňou očkovať skôr ako EÚ. A potom pridala ďalšie vakcíny, vrátane “východných”. Výsledok je, že má dnes vyše dvakrát menej obetí ako Slovensko.
Pandémia je pre krajiny to, čo bol Google News pre média
Demokratická Ázia (vrátane Nového Zélandu a Austrálie) predstavuje po pandémii nový “koniec histórie“. Teda metaforu na akýsi Hegelov a Fukuyamov ideálny štát dneška.
Vďaka rýchlemu internetu a faktu, že práca na diaľku sa stáva štandardom sa z červených zón do zelených zón budú presúvať talenty a kapitál. Toto rozdelenie nahrádza predchádzajúce delenie na rozvojový a rozvinutý svet.
Niekedy Fukuyamovo heslo bolo „Getting to Denmark“. Balaji Srinivasan hovorí, že minulé desaťročie bolo o bitcoine, toto desaťročie bude o „startup cities“ a 2030-te roky budú o „network states“.
To čo Google News spôsobil lokálnym printovým médiám po roku 2002, čaká teraz po pandémii mestá a národné štáty. Google vtedy zrušil ich prirodzený geografický monopol a lokálne média postavil do brutálnej globálnej súťaže, z ktorej vzišlo dočasne len pár víťazných kolosov ako NYT, WaPo a WSJ. A tie teraz požiera internet zvnútra – najlepší novinári im odchádzajú na Substack.
Minulý rok sa začali podnikatelia a technologické firmy sťahovať zo San Francisca do Austinu a Miami.
Kalifornská politička a Elon Musk:
Oproti tomu prístup starostu Miami:
Slovensko sa zrazu ocitne v brutálnej konkurencií digitálnych nomádov po celej zemepisnej dĺžke v našom časovom pásme, plus-mínus jedna hodina. Napríklad Chorvátsko rieši ako prilákať viac digitálnych nomádov, aby nahradili výpadok turizmu. Od januára pre nich zaviedlo špeciálne víza. Estónsko tak urobilo v minulý rok v auguste. Maďarsko plánuje znížiť dane na kryptomeny z 30,5% na 15%. Podobne asi chápe čo je v hre.
Populisti riešili “America First” a zaskočila ich korona, ktorá priniesla novú paradigmu: „Digital First“. Digitálnu priepasť zrazu nahradila fyzická priepasť. Zorganizovať dnes podujatie pre tisíc ľudí je skoro nemožné. Je oveľa lacnejšie zorganizovať konferenciu pre tisíc ľudí online, vďaka broadbandu, mobilom a zoomu. Technológiám, ktoré neboli pred pár rokmi samozrejmosťou.
Ktovie ako dopadne Pohoda, ale mala by sa snažiť z týždňovej akcie urobiť niečo ako startup city – permanentnú akciu pre digitálnych nomádov. Ak by sme boli serióznou krajinou ako Austrália a Nový Zéland, tak by sme mali totiž 14-dňové karantény, digitálne trasovanie a podobne.
No a medzinárodné akcie na týždeň by nedávali zmysel. Dokonca ani keby boli všetci zaočkovaní. V austrálskej karanténe nedávno zaznamenali pozitívnych ľudí na covid aj keď boli plne očkovaní.
Tatranský tiger 3.0 potrebuje špeciálne inovačné zóny
Podnikateľské kilečko pred desiatimi rokmi strana SaS volala Projekt Singapur. Pred rokmi som inšpiráciou touto krajinou kritizoval – predsa ide o štát s prísnymi zákonmi, kde za drogy máte trest smrti. No z časti som sa mýlil – stačí si vyberať hrozienka – nemusíte kúpiť celý balík riešení aj so špecifickou kultúrou. No najmä nikde nie je napísané, že inovovať vie len Západ.
Čínsky reformátor Deng Xiaoping sa inšpiroval otcom Singapuru, Lee Kuan Yewom, ktorý vytiahol krajinu z tretieho sveta skokom do prvého. Tatranský tiger 1.0 čerpal pred 20 rokmi pomenovanie po krajinách ako Južná Kórea. Tá bola v 1960-tych rokoch chudobnejšia ako Keňa, teraz je výrazne bohatšia než Slovensko. V Maďarsku minulý rok práve juhokórejské firmy predbehli nemecké spoločnosti, a Južná Kórea sa u susedov stala najväčším zahraničným investorom.
Čína prišla s inováciou v podobe špeciálnych ekonomických zón, ktorú od nich okopírovalo potom množstvo krajín. Z dediny Shenzhen sa stalo centrum výroby elektroniky. Singapur sa naopak nedávno inšpiroval Čínou a vytvoril špeciálnu inovačnú zónu Jurong Innovation District. Podobne Londýn má regulačné sandboxy napríklad pre inovácie v oblasti fintech.
Shenzhen za 40 rokov:
Problémom je transakčná mentalita starých elít
Nadnesene povedané, ak problémom konzervatívcov je, že sú domasedi, a libertariáni zasa prílišní individualisti, tak progresívci trpia na transakčnú mentalitu. Veria, že jedna skupina ľudí musí prehrať, aby vyhrala druhá.
Abstraktne povedané staré elity vidia svet cez všadeprítomný konflikt a trade-offs, ako „buď/alebo“ a win-lose riešenia. A nie holisticky ako „áno/aj“ s množstvom priestoru pre win-win synergie.
Ide o pozostatok univerzalizmu osvietenstva, ktorý sa snaží všetko nivelizovať, zjednocovať a misionársky rozvíjať. Všetci musia písať jedným modrým čínskym perom, lebo „modrá je dobrá“.
No a toto pero sa vo svete po korone vypísalo. Viac o tom nabudúce.