Ľuboš Blaha, disident
Zadarminko ponúkam jeden sci-fi scenár. Nemusíte ma mať radi.
Pred rokmi som pomáhal kubánskym disidentom. Organizovali sme rôzne zbierky, kampane, diskusie a pochody Dám v bielom. V tom čase Ľuboš Blaha s Robertom Ficom chodili fajčiť cigary na Kubánsku ambasádu. Moji rodičia boli politickí väzni komunistického režimu. Vďaka tomu mám električenku, na ktorej je nápis „Protikomunistický odboj“.
To bolo trochu kontextu pre môj nasledujúci argument.
Downstream médiá
Svet nie je rozprávka, kde dobro bojuje so zlom. Je 50 odtieňov šedi a 50 názorových kmeňov v jednej štvrti. Slovensko je vraj rozčesnuté napoly. Na Lepšie Slovensko™ ktoré chodí na Pohodu a prekvitá vraj toleranciou. A sedlácke nevzdelané zadubené netolerantné HejSlovensko, ktoré treba prevychovať. Aby si vážilo expertov, ktorí nám prehovárajú do duše cez tradičné mainstream médiá. Teda dnes už skôr downstream médiá. Lebo len komentujú sociálne vojny na internetoch.
Sociálna vojna a vymazávanie oponentov
No v jednom paneláku je tucet Slovensiek, ktoré sa vzájomne nemusia. Fyzicky sme pomiešaní. Oddelení sme na sociálnych sieťach. Preto sa dá dnešná kultúrna vojna nazvať, spolu s Balajim Srinivasanom, skôr sociálnou vojnou.
Ak by ste zrovnali panelák niekde v Prievidzi zraníte aj vlastných súkmeňovcov. No mysle protivníkov viete napadnúť online cez (sociálne) média a protivníkov viete vymazať, deplatformovať a tak decentralizovane cenzurovať. Tým im obmedzíte distribúciu ich názorov a „znížite ich politický kapitál na nulu“.
Aspoň takto to vidia úradníci na ministerstve obrany. Aby som to preložil – úradník ministerstva obrany sa v rozhovore pre Aktuality tento rok chválil, že odstavili najpopulárnejšieho opozičného politika na Facebooku. Z platformy, ktorá má u nás skoro monopol na verejnú diskusiu. Každý, kto vie napočítať do päť chápe, že Blahu vymazali v kontexte jeho pomýlených názorov na Ukrajinu a Rusko, aj keď oficiálne dôvody boli vraj nejaké porušenie pravidiel, keď sa o niekom, niekde, dávno škaredo vyjadril. Aj v kontexte terajších Twitter Files to vyzerá, že prišla politická objednávka a spätne sa hľadalo zdôvodnenie prečo ho vyhodiť z Facebooku.
Názorové kmene a noopolitika
Električenku s nápisom „Protikomunistický odboj“ som raz ukázal v Klube umelcov kamarátovi, ľavicovému akademikovi, ktorý išiel voliť Vzdor-stranu práce a venoval sa diskurzívnej analýze ešte predtým než to bolo u nás cool a mainstream objavil woke frázy.
Električenku mám vďaka bývalému primátorovi Bratislavy, Milanovi Ftáčnikovi. Bol sociálny demokrat a chcel pomôcť obetiam komunizmu a ich rodinám. To je ukážka dvoch názorových kmeňov na ľavici, ktoré sa nemusia navzájom a rozhodne nemusia woke mainstream ako Globsec/SME/Nko. A takýchto názorových kmeňov sú desiatky.
Skôr ako hybridná vojna a hybridné hrozby by sa snaha zaujať a ovplyvňovať názorové kmene dala nazvať noopolitikou.
Timur Kuran a prevracanie kabátov
Keď prišiel jeden mladý americký novinár do Československa krátko po Nežnej revolúcii, chcel získať aj pohľad druhej strany – komunistov čo práve stratili moc. No nemohol na rozhovor nájsť žiadneho komunistu. Zvláštne, že? Ani nie. Timur Kuran týmto príkladom ilustruje svoj koncept falzifikácie preferencií. Pred Novembrom ’89 by ste ťažko našli disidenta a po ňom zasa komunistu. Na tomto zaujímavom úkaze zlyháva kopec snáh o meranie nálad v spoločnosti.
Timur Kuran vysvetľuje fenomén rýchlych a radikálnych zmien v spoločnosti tým, že normálny človek je oveľa menej citlivý na rôzne neprávosti súčasnej spoločnosti, než disident. Na nejakej škále citlivosti a ochoty protestovať od 1 po 10 sú „normies“ 4-5-6, kým disident je 9 a 10.
Staré elity nevedia rozpoznať slabé signály
No dá sa na to pozerať aj z pohľadu citlivosti na slabé signály. Takto to vidí Balaji Srinivasan, keď hovorí, že súčasné staré elity nie sú ako venture capital investori, a tak vedia rozpoznať len signály a trendy, ktoré majú veľkosť elektorátu – niekde medzi 10-50%. A nie trendy, ktoré majú dnes veľkosť 0,1% elektorátu, ale exponenciálne rastú.
Preto staré elity vždy všetko prekvapí. Veľká finančná kríza bola prekvapenie. The Great Awokening bolo prekvapenie. Trump bol prekvapením. Afganistan bol prekvapením. El Salvador s bitcoinom je prekvapením. Ukrajina je prekvapením. A inflácia je vraj len dočasný fenomén.
Komunistickí podnikatelia nie sú paradox
Čo je komunizmus dnes? V skrate to, čo tvrdí Komunistická strana Číny. Podnikatelia môžu byť jej súčasťou, a zároveň marxista a populista ako Bo Xilai môže byť disidentom.
Princíp „strana povie, čo je správne“ platí aj na Západe. Demokracia je to, čo povie Demokratická strana (v USA). Vnútorné sankcie pre kanadských kamionistov a zmrazenie bankových účtov ľudí, čo protestovali počas pandémie je vraj demokratické. No dnes Trudeau naopak chváli protesty Číňanov, proti lockdownom.
Strana je nad spravodlivosťou. Kmeň je nad koherenciou. Možno si spomeniete ako PSku pred voľbami pomáhala agentúra napojená na Rusov, podozrivá z využívania čiernych peňazí a účasti na neúspešnom prevrate v Čiernej Hore. Má byť PSko postihované či deplatformované? Asi nie. Bude? Asi nie. Vyšiel o tom až jeden článok, za čo treba Vladimíra Šnídla z Denníka N pochváliť.
Pseudonymná ekonomika a Peter Vidovan
Ľubošovi Blahovi vyšla v roku 2009 kniha Späť k Marxovi. Ešte dnes na ňu vidieť reklamu online, napríklad na Nku. Čo ma teší, keďže aspoň takto Nko podporuje názorovú diverzitu, keď už vďaka ich článkom ďalšiu Blahovu knihu, Lenin a 21. storočie, SAVka stiahla z predaja. Zaujímavé je, že túto druhú knihu písal Blaha pod pseudonymom, ktorý používal jeho zosnulý otec.
SAVka ju stiahla po tlaku médií vraj preto, že úvod knihy spomína, že Slovensko je nedemokratická krajina. A preto ironicky stiahli akademikovi knihu. Podobné tvrdenia pritom často vo svete počuť z rôznych akademických chránených dielní, kde sa wokistan hrá a dekonštruuje , nie len v tej Blahovej. Nie je to tvrdenie, za ktoré sa pália knihy.
Okrem poetiky samotného pseudonymu, ktorý Blaha použil, ide o zaujímavý záblesk budúcnosti, ktorá bude o pseudonymnej ekonomike. Tento trend bolo badať už na začiatku pandémie, keď skupina pseudonymných akademikov publikovala dôkazy o lab leak teórii.
Vďaka AI filtrom na zoome budete môcť vyzerať ako chcete a hovoriť prízvukom, ktorým chcete. Môžete byť platený v kryptomenách a pracovať pod pseudonymom. Dnes výstrelok nových elít, zajtra štandard. Totiž naše „reálne“ mená sú skôr „štátom pridelené mená“ a sociálnou technológiou z čias centralizácie a mobilizácie más.
Pseudonymná ekonomika prinesie globálnu súťaž, meritokraciu a ochranu pred cenzúrou.
Inflácia a Internet prekreslia politickú mapu
Občas čítam bujné predstavy ako sa po voľbách spoja PS, SaS a Hlas a vybudujú hrádzu proti konzervativizmu. Podľa mňa sa Hlas možno dostane do parlamentu, no PS a SaS asi nie. Lebo inflácia otočí politický kompas o 90 stupňov. Nebudú to nudné kultúrne vojny trochu-liberálov s trochu-konzervatívcami. Do popredia sa dostane ekonomika. Inflácia nepustí. A nezaujíma ju džendžer. Delenie bude medzi štátistami a libertariánmi. Euro verzus bitcoin (či nejaké lokálne a mestské digitálne meny).
Ak chcete vidieť prvé lastovičky tohto politického trendu, pozrite si starostu Miami Francisa Suareza (v diskusii s Balaji Srinivasanom). Alebo starostu New Yorku, Erica Adamsa. Obaja berú plat v bitcoinoch. A sú niečo ako KDH + krypto.
Za bývalým režimom
Bývalý režim od roku 1990 do roku 2019 bol o Fukuyamovskom „getting to Denmark“. Škandinávia ako štandard. Od pandémie sa zrýchlili decentralizačné a divergenčné tendencie na Západe, ktoré tu boli desaťročia. A nový režim je o „getting to Venezuela/Mars“.
Ekonomický a morálny kolaps na Západe sa bude miešať s technologickým pokrokom. Singapur a Dubaj získa konkurenciu v podobe sieťových štátov. Viac krajín bude nasledovať El Salvador a Stredoafrickú republiku a prijme bitcoin.
A Blaha pochopí, že proletariátom dneška sú netokrati.