Zahrám sa na poradcu OĽaNO. Ako vraví môj známy Peter Limberg, urobím to v duchu performatívneho agnosticizmu. Ale moje dva centy sa môžu zísť každému. Možno.
Heger nedávno zaujal (ešte stále trochu) prestížne zahraničné média, ako NYT, a think tanky, ako britský RUSI. Ten sa rovno pýta, či sa náhodou Česko a Slovensko nestali novým radikálnym centrom EÚ. Treba v tom pokračovať.
Anarchisti majú koncept diverzity taktík. Dnes sa ten výraz používa ako vtipný eufemizmus na to, že niektorí demonštranti si neodpustia násilie. Ale koncept je užitočný a ilustruje ho stratégia „dobrého a zlého policajta“.
Balaji Srinivasan má model troch súčasných atraktorov moci: Woke Capital (NYC), Communist Capital (CCP) a Crypto Capital (BTC). Ako dnešné centrá soft power, hard power a smart power.
Samotné spojenia ako Woke Capital sa môžu zdať paradoxné, ale ide o efektívnu hegeliánsku syntézu medzi ľavicou (morálne opodstatnenie a inklúzia) a pravicou (efektívna exekúcia a elitárstvo). Niečo ako pár kňaz-bojovník, ktorý optimalizuje kvantitu aj kvalitu.
Heger je zatiaľ najúspešnejší slovenský premiér v rozhovoroch pre (kvázi-)prestížne zahraničné média. Treba v tom pokračovať. Lebo čím viac pozitívneho ohlasu od NYT, tým väčšia soft power.
Treba si uvedomiť, že v demokraciách sú média nad kultúrou aj politikmi. Novinári vedia (stochasticky) cez x článkov vyhodiť premiéra, ale nie naopak. Média majú root access do mozgov čitateľov.
No a NYT je nad médiami, aj tými slovenskými. Samozrejme každá firma a organizácia musí byť mediálnou firmou a organizáciou. Teda treba mať vlastnú sieť podcastov a Substackov.
Balaji Srinivasan hovorí: “Build your own media, or you will get owned by one”.
Dostať positive press od NYT je relatívne jednoduché. Majú svoj naratív a rámcovanie. Fičia vždy na „the current thing“. Zaujíma ich najmä viralita a kliky.
Aj zaujať krypto komunitu je relatívne jednoduché. Matovič by si mohol dať zoom s Nayibom Bukelem, prezidentom Salvadoru alebo Francisom Suarezom, starostom Miami. Nahrať spolu podcast a boom, pár miliónov interakcií v rapídne rastúcom hnutí je zaručených.
Problém starých západných elít a midwit triedy zvanej aj Professional Managerial Class (PMC) je, že vedia zachytiť len signál, ktorý má veľkosť elektorátu, teda okolo 10-50%. Predtým ich skoro nezaujíma. Nemajú mentálne nastavenie a modely ako venture capital investori – to čo má teraz podiel 0,02% môže mať o dva roky 20% trhu. Ich druhý problém sú luxusné presvedčenia a maximalizmus. Sú desaťročia zaseknutí na starých binárnych a čiernobielych konfliktoch.
Teda zaujať atraktory soft power (NYT) a smart power (BTC) je relatívne jednoduché. Minimálne v porovnaní s náročnosťou zaujať hard power (CCP). Lebo hard power je hard. Asi ako „hardware is hard“.
To musí byť človek asi Elon Musk. Za 2 dni dodať Starlink na Ukrajinu. Za rok a pol vybudovať najväčšiu fabriku na svete v Texase. Pre Gigafactory v Šanghaji zmeniť lokálne regulácie a pomôcť tak všetkým investorom.
V slovenskom kontexte by to znamenalo úroveň niečoho ako Ecocapsule v segregovaných osadách a pár miest prepojených hyperloopom. Alebo zmena infraštruktúry vzdelávania v štýle Illichovej Deschooling Society. Knihy, ktorá oslavuje tento rok 50 rokov.


K Muskovi má ideologicky asi bližšie Heger, než Šimečka či Sulík. Kultúra elít sa presúva zo San Francisca do Miami. A politika elít sa mení z politického progresivizmu na technologický progresivizmus.
Každý z pólov NYT, CCP a BTC je zlý - ak sa dotiahne do maximalizmu. Ale aj totálna absencia tolerancie, podriadenia sa a suverenity je zlá.
Potrebujeme optimalizmus namiesto maximalizmu.
Moc sa rovná soft x hard x smart (power). Ak je niekde nula, tak celý výsledok je nula.