Možno Irena Biháriová, ktorú mám inak ľudsky rád, nevie, že britskí filozofovia Nick Srnicek a Alex Williams, napísali svojho času, v roku 2013, manifest ľavicového akceleracionizmu. Pekne o nich písal napríklad český ľavicový plátok A2, v ktorom som tiež autorom. Libertariánsku verziu akceleracionizmu techno-kapitalizmu prezentuje vyše dekádu aj britský filozof Nick Land.

Ľavicovým intelektuálom je možné vyčítať mnoho, no často sú vo veľa trendoch popredu - viď Žižek, ktorý riešil už pred 20 rokmi odkaz Singapuru a LKY, wokistan, či industriálny komplex cenzúry.

Nedávno som písal náčrt toho ako môže vyzerať ľavicový soc/acc, ktorý je v súlade s techno-kapitalizmom.

Akceleracionizmus je rádovo ambivalentnejší termín ako kresťanstvo, islam, komunizmus či demokracia. Kresťanstvo môže znamenať revoltu otrokov v Ríme a aj vládu kresťanských kráľov. Komunizmus dnes znamená to, čo povie Čína - aj členstvo podnikateľov v CCP. Demokracia dnes znamená to, čo povie modrá Amerika - aj zmrazenie účtov kanadských kamionistov po ich protestoch počas lockdownov.

Akceleracionizmus znamená zrýchlenie. Otázka je čo chce človek zrýchliť. Napríklad duchovný otec PSka, Martin Filko, bol inšpirovaný efektívnym altruizmom (EA). Jeho pokračovaním je dnes efektívny akceleracionizmus (e/acc), ktorý vychádza z rovnakých premís (čo najviac hodnoty za peniaze, technologické inovácie) no kritizuje nedávny príklon EA k safetyism, centralizácii a brzdeniu rozvoja umelej inteligencie.

Poprední investori, startupisti a tak asi polovica zo Silicon Valley sú dnes zastáncovia e/acc. A väčšina z nich sú síce muži, no najmä imigranti z celého rozvojového sveta.

E/acc sa v mnohom prelína s trendom a memom Amerického dynamizmu, ktorého priekopníkom je Palmer Luckey s jeho startupom Anduril a ktorý spropagovala VC firma a16z a jej spoluzakladateľ Marc Andreessen, autor prvého browsera Mosaic. Odporúčam super príhovor jeho kolegyne z a16z, Katherine Boyle z minulého mesiaca na Shift's Defense Ventures Summit.

Toľko k technologickému akceleracionizmu a e/acc, ktorý znamená najmä snahu o pokrok vo vede, technike a smart reguláciach, ktoré odomknú novú globálnu prosperitu a pomôžu Západu lepšie čeliť novým protivníkom.

To čo myslí Irena Bihariová pod akceleracionizmom je len bububu termín pre veľmi starú taktiku (nie ideológiu) politického extrémizmu a terorizmu, ktorú aplikujú mnohí - od rôznych anarchistov, cez Hamas, až po náckov - chcú urýchliť samodeštrukciu nepriateľa, tým že ho vyprovokujú k prehnanej reakcii a opusteniu vlastných hodnôt. Teda chcú napríklad akcelerovať a zintenzívniť etnické a rasové napätie.

Viď Hamas a reakcia Izraela v Gaze po 7. októbri 2023. Alebo bin Ládin a reakcia USA po 11. septembri 2001- spálili $8T v púšti a zničili milión+ životov - pre cca nič.

Prvý terorista v novodobej SR bol vegán z Košíc čo chcel neúspešne vyhodiť McDonalds do vzduchu. No asi by sme nechceli démonizovať vegánov.

Podobne sa 17 rokov, odkedy blogujem, zastávam moslimov. Nie každý moslim je islamista. A nie každý islamista je militantný. Islam vie byť aj dosť sociálne liberálny, viď sufizmus. No aj budhisti vedia byť militantní. Často nejde o ideológiu, ale konkrétnu sieť ľudí, v ktorej sa človek ocitne.

Pre istotu len dodám, že milujem McDonalds aj vegánov a sufi básnikov ako Rumi. Technologickí akceleracionisti zo Silicon Valley sú tiež oproti priemernému Slovákovi výrazne sociálne liberálnejší.

Tiež pre zaujímavosť, lebo doba je pohnutá, dodám, že som svojho času v 2017 inšpiroval logiku vízie Progresívneho Slovenska (Vízia jednej krajiny - postavená na medzinárodných benchmarkoch). A aj jej konkrétne benchmarky, ako Good Country Index (trochu ma už vtedy zarazilo, že tam PSko nedalo Doing Business Index).

PSko ma stratilo, potom čo nepodporili jadrovú energiu v Bruseli. A celkovo kvôli ich prístupu počas pandémie a ich prístupu k iným názorovým kmeňom a decentralizovaným technológiám ako AI, Crypto, Social.

Poznámka pre priateľov konzervatívcov, kresťanov, libertariánov a ľavičiarov. Ak si myslíte, že progresívci rozmýšľajú ako vy a ide im o idey, ideológiu, racionalitu, či niečo iné ako moc, tak sa veľmi mýlite.

To že majú iný štandard na vegánov, wokistan, moslimov či ilegálnych migrantov a iný na svojich politických či názorových oponentov nie je rozpor či bug - je to feature a logika moci.

Na jednej strane "chápu frustráciu" chlapcov z Hamasu a dávajú si do twitter bios "From the river to the sea" aj po 7. októbri. A na druhej strane budú vás, kresťanov či startupistov démonizovať ako nejakých bájnych akceleracionistov.

Prečo? Lebo môžu a majú (akože) prestížne média v hrsti. Lebo sa tým zapáčia Modrej Amerike a Bruselu. O nič iné im nejde. Empty suits a NPCs (v tom je paradoxne ich sila, ich jednotlivci sú nahraditeľní - viď odstúpenie Claudine Gay, viď častá obmena predsedov PSka).

No je čas na slovenský dynamizmus. Na post-americký dynamizmus v post-Americkom svete. Viď Singapur či úspechy SAE v umelej inteligencii.

Je čas na prilákanie top startupov a technologických talentov z celého sveta tým, že signalizujeme otvorenosť voči technologickým progresívcom a e/acc.

Iba šedý technologický kmeň vie konkurovať Číne. Viď Tesla, SpaceX či Anduril. Modrá ani červená Amerika to nevie.

A iba India je dostatočne veľká, aby dokázala niesť pochodeň demokracie, keď sklerotické USA nebudú stíhať svet a nikým nečekovaná Čína bude oveľa agresívnejšia.

Je čas zamyslieť sa, čo by mohlo definovať slov/acc. No najprv si treba pripustiť, že sme v Bratislavskej zime - opaku Pražskej jari.

Subscribe now

SMER, Hlas a spol. robia veľkú chybu, ak idú proti kryptu rovnako ako wokistan a modrá Amerika (elitárski Demokrati).

Populista je len škaredé slovo pre demokrata - politika čo rieši témy mediánového voliča. Ten chce ochrániť svoje úspory. Napríklad šetrením v bitcoine.

Sme v globálnej kríze fiatu a štátneho dlhu a riešiť pár dodatočných príjmov z krypta alebo sladených nápojov je ako utierať prach na Titanicu krátko predtým než narazí.

Na krypto, a špecificky na bitcoin, by mali byť nulové dane. Rovnako ako sú nulové dane na zlato. Bitcoin je digitálne zlato.  Po novom by dane plus odvody boli 40%. Nulové dane na krypto, podobne ako zlato by boli signálom pre celý svet, že Slovensko je otvorené novým technológiám. Tiež znižujú riziko, že byrokrati budú svojvoľne perzekuovať politických disidentov, keďže správne priznať dane na krypto je v mnohých prípadoch nemožné.

Dlhšie píšem o tom, že červený / konzervatívny / populistický kmeň sa časom začne približovať k šedému kmeňu technologických progresívcov a pragmatických libertariánov. Ich spoločným nepriateľom je profesionálna manažérska trieda, ktorú dnes stelesňuje wokistan. Viď midwit meme.

V USA to vidno napr. v podobe starostu Miami Francisa Suareza, alebo u prezidentských kandidátoch Viveka a RFK Jr. Všetci traja sú za bitcoin. Rovnako ako starosta NYC a demokrat, Eric Adams.

Salvador s prezidentom Bukelem má bitcoin ako oficiálnu menu. V Argentíne nedávno vyhral libertarián Milei. Aj ľudia ako Peter Thiel kritizujú modrú Ameriku a modré mestá, z pozície „libertariánskeho marxizmu“. Mestá, kde sa nestavia a mladí ľudia strácajú možnosť prísť k nehnuteľnosti ako ich rodičia.  

To čo je Maďarsko pre konzervatívcov, by mohlo byť Slovensko pre technologických progresívcov

Čo sa vieme naučiť od Maďarska? Zvýšiť počet štipendií pre študentov z celého sveta aspoň 20x. Ideálne 100x. Majú tiež registrované partnerstvá a islam. Majú oveľa nižšie dane na krypto.

To čo je Maďarsko pre červený kmeň (konzervatívcov) by mohlo byť Slovensko pre šedý kmeň (technologických progresívcov).

Maďarsko svojho času zakázalo Uber, my by sme mali prilákať firmy ako Anduril, Palantir, Coinbase, SpaceX, Tesla...

Maďarsko reguluje, my by sme mali deregulovať. A tak znižovať ceny. Okrem iného aj bývania - čo zníži náklady na výchovu detí a podporí demografiu.

Nič z toho nie je kontroverzné - projekt Singapur sme tu mali pred x rokmi a moc ďaleko sme sa neposunuli.

Dá sa ísť aj viac sci-fi:

Mohli by sme zaviesť vlastnú stable coin, niečo ako slovenská krypto koruna, krytú bitcoinom. Aktívne signalizovať, že sme za bitcoin.

Rovnako by sme mali proaktívne signalizovať, že sme za decentralizované a slobodné technológie - AI, Crypto, Social.

Mali by sme prioritizovať robotiku, drony a digitálnu fabrikáciu namiesto obáv, že nám roboty zoberú prácu.

Aktívne čeliť budúcnosti.

Industriálnu politiku robiť cez pravidelné súťaže, projekty a online testy pre deti, mladých ľudí a v podstate hocikoho, aj seniorov.

Napríklad 10 top "študentov" z kohorty pôjde na obed v prezidentskom paláci s prezidentkou a niekým ako Elon Musk, Vitalik Buterin, alebo Palmer Luckey. 

Subscribe now

Tento článok som si tak pomaličky písal posledné mesiace, je fresh len nie úplne uhladený.

Toto je TL,DR:

Raz mi kamarátka a bývalá kolegyňa povedala ako sa teší na dovolenku. Odvetil som, že ja som na mentálnej dovolenke už pol roka. Podobne som od septembra na otcovskej dovolenke a mentálnej dovolenke od slovenskej politiky. Sledujem ju asi ako dianie v Burundi.

Ale na twitteri som zahliadol, že Dzurindov masterplan založiť modrú stranu a la SDK2 stále žije. Rádio taktiež hlásilo, že padla vláda. Nič som si neželal ani necítil. Len sa nazdávam, že namiesto liberálnej hrádze proti konzervativizmu v podaní PS-SaS-Hlas či PS-SaS-SDK2, bude radosť iná, bude to niečo ako opica voličov PS v roku 2020, len horšia.

Chápem tú logiku, že keď už máme Coca Colu v podaní PS a SaS, tak by sa hodila aj nejaká Pepsi pre čitateľov Postoja a Štandardu. 

Lenže modrá akože-konzervatívna strana v čase internetov a v čase nadchádzajúcej ekonomickej krízy je fail. No mohlo by fungovať niečo ako Pragmatické Slovensko.

Dzurinda je slovenský Deng

Tento rok oslavujeme 30. výročie založenia Slovenskej republiky. No dnešné Slovensko v skutočnosti založil Dzurinda po roku 1998. Podobne ako Deng Xiaoping založil dnešnú Čínu – tým, že sa inšpiroval Singapurom a otvoril dvere kapitalizmu. Postupne a v malom, cez špeciálne ekonomické zóny. Predtým bol kapitalizmus trestaný smrťou.

Táto reforma bola morálnou inováciou („zisk je dobrý“). Deng ju obhajoval heslami ako „Biela mačka či čierna mačka, ak chytá myši, je dobrá mačka“. Reforma bola drahá politicky, lacná finančne. Išlo o úžasný pomer hodnoty za peniaze – rádovo 100 biliónov dolárov za zlegalizovanie podnikania a zisku. Čína sa za Denga posunula smerom k internacionalizmu a kapitalizmu. Teraz sa znovu posunula na politickom kompase a vracia sa späť do nacionalizmu a socializmu.

Dzurinda nás dostal do EÚ a NATO a s Miklošom spravili reformy smerom k Tatranskému tigrovi - odkaz na ekonomický zázrak ázijských tigrov. Potom prišiel Fico ako protireakcia na rýchle sociálne reformy ľudí ako Kaník.

Fico bol verzia v2, ktorá opakovane vyhrala nad v1 - nad lepším „modrá je dobrá“ Slovenskom. Sociálna demokracia je o tom, čo Fukuyama nazýva Getting to Denmark – sociálna súdržnosť cez kvalitné verejné služby, ktoré oceňuje pracujúca aj manažérska trieda.

Problém je, že sa nedá vrátiť v čase - do Škandinávie 1960-tych rokov, lebo Západ je vo svojej decentralizačnej a dekadentnej/úpadkovej fáze. Dánsko je tiež homogénnejšie a napriek príjmovej rovnosti má veľkú majetkovú nerovnosť. A jeho úspech a súdržnosť pramení zo spoločenských inovácií ako Folkehøjskole, ktoré sa udiali pred vyše 150 rokmi.

V každom prípade, v1 bola porazená v2, Dzurinda - Ficom. Odvtedy Lepšie Slovensko™ tápe a rieši žabomyšie vojny internetov a médií. Bol tu Projekt Singapur v podaní SaS. Bola tu hodnota za peniaze v podaní Martina Filka, čo je niečo ako efektívny altruizmus – urobiť čo najviac dobrého, za čo najmenej peňazí. Ale moc z toho sa do Progresívneho Slovenska nedostalo. Na rozdiel od rôznych chránených dielní a jazykových hier wokistanu.

No a PSko pohorelo vo voľbách a podľa mňa pohorí znovu. Lebo Corbyn, českí Piráti, PSko v 2020, SBF/FTX fiasko v 2022 ukazujú trend – a to ešte nedorazila skutočná finančná kríza, ktorá prekreslí politickú mapu. Teraz padli z piatka na pondelok tri regionálne banky v USA.

Aj dnes sa potrebujeme pohnúť smerom od nacionalizmu a socializmu k internacionalizmu a kapitalizmu.

Od Projektu Singapur k Projektu Portugalsko

Slovensko má najprísnejšiu registráciu cirkví v Európe. Nie v EÚ, ale v Európe. Dávame 28x menej štipendií pre zahraničných študentov ako Maďarsko. Dávame na rozvojovú pomoc 2x menej ako Maďarsko. Ukrajine sme poskytli 3x menej humanitárnej pomoci ako Maďarsko.

Nemáme registrované partnerstvá, ani po tragédií na Zámockej. No Maďarsko ich má. Nehovorím o Portugalsku ako top destinácií pre digitálnych nomádov. Hovorím o našom vraj konzervatívnom susedovi.

Rwanda zažila za svoje dejiny pár genocíd, naposledy v roku 1994. Teraz si uvedomujú, že sa musia stať Singapurom Afriky – vybudovať prosperitu prilákaním talentov a biznisov, inak si dejiny zopakujú. A celkom sa im to darí. Sú výrazne pred nami v Doing Business indexe. Majú napríklad poriešené donášky liekov dronmi medzi nemocnicami.

(PSko sa v ich Vízii inšpirovalo mojimi blogmi, kde som radil použiť rôzne indexy ako benchmarky – napríklad byť v top desiatke krajín v rebríčkoch ako Good Country Index. Dosť ma vtedy zaujalo a rozrušilo, že nevybrali Doing Business index ako jedno z kritérií.)

Potrebujeme zakopať sekeru sociálnej vojny, kde sa Lepšie Slovensko™ preteká, kto je najcnostnejší – treba uzákoniť registrované partnerstvá výmenou za podporu rodín a nejaké ústupky konzervatívcom pri ochrane života. A prilákať k nám firmy ako Anduril a talenty z Indie, Nigérie, Ruska a Východného partnerstva.   

Symbolická krajina si zaslúži symbolickú ochranu

Dlho nám stačilo byť symbolickou krajinou. No po ruskej invázii na Ukrajine sa musíme stať signifikantnou krajinou. Signifikantne prispievať k svojej obrane a bezpečnejšiemu svetu. Nikdy sme nedali 2% na obranu. Bránil nám v tom Fico, či Ruská federácia?

Vojensky sme výrazne podporili obranu Ukrajiny pred súčasnou ruskou agresiou – sumou 212 miliónov. Takže vôľa tu občas je. Ale napríklad Maďarsko poskytlo 3x väčšiu humanitárnu pomoc. Chýba nám inštitucionálna kapacita, ambície a sme prebyrokratizovaní. Maďari nám postavili aj diaľnicu do Košíc.  

Signifikantnou krajinou sa nestaneme návratom do roku 1998. Prečo? Lebo to bude mať presne opačný výsledok.

História sa opakuje, ale s opačnými výsledkami

FDR dokázal zastaviť tzv. Business Plot, no v roku 2021 Twitter vypol Trumpa. V minulosti ZSSR prehralo v Afganistane, teraz tam prehralo USA. V minulosti boli populisti proti zlatu, dnes sú za digitálne zlato (bitcoin). V minulosti bola Čína juniorný partner ZSSR, teraz je Rusko juniorný partner Číny. V minulosti tretí svet skončil... tretí, teraz môže India a niečo ako budúce Aligned Movement hnutie za globálnu spoluprácu a neutrálne web3 protokoly skončiť prvé - pred dvoma rivalmi, USA a Čínou.

V minulosti dokázalo SDK poraziť Mečiara za zvukov Rock volieb. Teraz môže SDK2 pomôcť dostať k moci nejakého Mečiara2 – možno nie klasického autokrata, ale chaosmejkra Matoviča na druhú.

Pragmatické Slovensko za špeciálne inovačné zóny

Pragmatici vedia vyberať hrozienka zo Singapuru, Maďarska, Portugalska, Indie aj Rwandy. Pragmatici sú positive-sum (win and let win). Progresívci dostali woke vírus a hrajú hry s nulovým súčtom, kto je najchrumkavejší a vie získať status na úkor potápania iných.

Pragmatici by sa neuspokojili s pomalosťou EÚ. Symbolické Slovensko nevie vyrobiť vakcínu (aj Kuba vedela vyrobiť dve vakcíny proti Covidu). A symbolické Slovensko nevie dokonca ani skontrolovať vakcínu. Pomôcť nám muselo Maďarsko.

Pragmatici sú za hodnotu za peniaze – za smart reguláciu a debyrokratizáciu. Čína dokázala jednou reformou (špeciálnych ekonomických zón) a morálnou inováciou zbohatnúť o 100 biliónov dolárov. My môžeme vytvoriť špeciálne inovačné zóny (a odomknúť tak technologický pokrok, ktorý brzdí globálna harmonizácia). A ako El Salvador, Miami či Portugalsko sa môžeme otvoriť web3 protokolom. 

Pragmatici by sa snažili k nám pritiahnuť firmy ako Anduril, Tesla, Baykar a iné. A najmä čo najviac zahraničných študentov v oblasti STEAM a čo najviac digitálnych nomádov. A čo najviac pro-tech a pro-krypto ľudí. Lebo hackeri sú nad dronmi.  

Pragmatický antagonizmus

V nedávnej minulosti boli rôzne pokusy politicky preraziť so stredovou, umiernenou agendou pomiešanou s dôrazom na inovácie. Blair a Fico mali tretiu cestu. Chvíľu fičalo niečo ako radikálny centrizmus, či klasický liberalizmus a potom načas efektívny altruizmus a teraz zasa efektívny akceleracionizmus.

Problém týchto hnutí je, že dnes nastáva preskupovanie politických síl a hlavný súboj je medzi starým establišmentom a kontra-elitami. Medzi ľuďmi čo veria, že stačí reformovať staré inštitúcie a ľuďmi, čo sa nazdávajú, že treba vybudovať nové inštitúcie a nové krajiny. Viď brokenism a súboj “statusquo-ists” vs “brokenists”.

Taktiež sa politická os otočila o 90% a namiesto ľavice-pravice je konflikt medzi etatistami a libertariánmi. Namiesto červenej proti modrej, je to zelená (dolár, ESG) proti oranžovej (krypto, tech).   

Pragmatický antagonizmus je môj rámec, ktorý znamená v skratke optimalizmus plus noopolitika. Politici a verejne činné osoby sa musia vedieť slušne správať, no pritom rozbíjať Overtonove okná a vymedzovať sa proti desiatkam názorových kmeňov, no zároveň vedieť dolovať zrnká zlata z rôznych zákutí noosféry.

Niečo ako prezidentka Čaputová pred svojim zvolením – vyžaroval z nej Zen, no zároveň rozbíjala Overtonove okná – bola za adopcie detí pármi rovnakého pohlavia – a predsa vyhrala.

Dnes je prototypom takéhoto politika starosta Miami, Francis Suarez, alebo starosta New Yorku, Eric Adams. Jeden je republikán a druhý demokrat. No obaja poberajú mzdu v bitcoinoch.

Treba sa jasne vymedziť proti maximalistom každého druhu – komunistom, náckom, woke a aj bitcoin maximalistom. Taktiež proti agresívnemu správaniu ľudí rôznych, aj umiernených, ideológii. Rôzne názory, kultúry, viery a kryptomeny vedia koexistovať.  

A treba byť za technológie, krypto, a smart reguláciu v oblastiach ako dlhovekosť a princípy ako „moje telo, moja voľba“ a „ochotný doktor a ochotný pacient“. Inzulín niekedy vynašli a škálovali jeho produkciu za pár rokov, dnes schvaľovanie liekov trvá aj desaťročie – a spôsobuje to neviditeľné cintoríny, plné ľudí, ktorým sa nedostala včasná liečba.

Boh zomrel, povedal Nietzsche, lebo elity jeho doby v neho prestali veriť a začali veriť v štát. Po finančnej kríze roku 2008, po covide v 2020, a v našej permakríze, sa dá povedať že Gov is dead. Kontra-elity dneška neveria v Štát a veria v Sieť. Boh ani štát nezmizli. No ťažisko je v sieti.

Modrá bola dobrá, oranžová je lepšia.

Subscribe now

Na internete vznikli nové meny, môžu na ňom vyrásť aj nové krajiny? Túto otázku si kladie Balaji Srinivasan vo svojej knihe s anglickým názvom The Network State. Kniha je dostupná zadarmo online, a aj na Amazone. V týždeň, keď vyšla sa umiestnila na WSJ zozname bestsellerov.

Krátko po vydaní knihy, v symbolický deň 4. júla 2022, sa termín sieťové štáty (network states) udomácnil na twitteri a okolo knihy vznikla živá diskusia. Vitalik Buterin, spoluzakladateľ protokolu Ethereum, napísal o knihe obsiahlu recenziu, a Balaji ho mal ako prvého hosťa na svojom novom podcaste.

Balaji rieši nedostatky moderných pokusov vytvoriť nové štáty – mikronárody ako Liberland alebo seasteading v medzinárodných vodách. Balaji ponúka opačný prístup – treba začať komunitou na cloude a územie riešiť ako posledné („Cloud first, land last, but not land never“).

Sieťový štát definuje Balaji takto:

„Sieťový štát je sociálna sieť s morálnou inováciou, zmyslom pre národné povedomie, uznaným zakladateľom, schopnosťou kolektívnej akcie, úrovňou zdvorilosti pri osobných interakciách, integrovanou kryptomenou, konsenzuálnou vládou obmedzenou spoločenským smart kontraktom, „súostrovím“ crowdfundovaných fyzických území prepojených internetom, virtuálnym hlavným mestom, sčítaním ľudu na blockchaine, ktoré dokazuje dostatočne veľkú populáciu, príjem a rozlohu nehnuteľností na dosiahnutie určitého diplomatického uznania.“

Ide o krkolomnú definíciu, ale každá z jej častí rieši nedostatky predošlých pokusov vytvoriť nové krajiny.

Začať treba postupne a zdola. Prvý krok je založiť startup spolok (startup society) okolo morálnej inovácie, ktorou sa viete jasne odlíšiť od mainstreamu. Na to vám stačí len laptop a jasne sformulovaná morálna inovácia v podobe „jedného prikázania“ ako: „dlhovekosť je dobrá“, „cukor je zlý“, „vegánstvo je dobré“, „carnivore diéta je dobrá“ „štvrte bez áut sú dobré“, „karavany a kemping sú dobré“, či „tradičný život podľa Benediktovej voľby je dobrý“.

Pointa je, že niektoré morálne inovácie sú protichodné, ale každá reaguje na nedostatky, či zlyhania mainstreamu a súčasného starého establišmentu.

Startup spolky sú v prvom rade o komunite a až v druhom rade o biznise. No podľa Balajiho predstavujú nový SaaS – Society as a Service. Namiesto softvéru si kupujete členstvo v niečom čo sa podobá na privátny klub. Predstavte si Soho House plus morálna inovácia a web3. Stránka The Network State (TNS) uvádza 26 príkladov - zárodkov takýchto startup spolkov.

Oveľa náročnejší je druhý krok – založenie sieťového zväzu (network union). Predstavte si sociálnu sieť s hierarchickou štruktúrou, vysokou angažovanosťou a schopnosťou kolektívnej akcie. Ak máte na twitteri milión followerov, tak dostanete na nejaký tweet okolo 2 000 lajkov, hovorí Balaji. To je angažovanosť na úrovni 0,2% percenta. No predstavte si, že by ste mali skoro 100% - ako odborový zväz počas štrajku – ale na sieti.

Niektoré sieťové zväzy môžu zostať čisto v online priestore – napríklad niečo ako digitálny cech grafických dizajnérov, ktorí sa navzájom podporujú, majú jasné pravidlá, učia sa jeden od druhého a chránia si vzájomne reputáciu v dobe cancel culture.

Subscribe now

Ak vaša morálna inovácia vyžaduje fyzické interakcie, tak vám nestačí len sieťový zväz vo virtuálnom priestore, ale potrebujete pristúpiť ku kroku číslo tri – crowdfundovať nehnuteľnosti a pospájať ich digitálne (internetom a blochainom) do sieťového súostrovia (network archipelago). Predstavte si Google ofisy s jednotným brandingom a kartičkou, ktorá vám odomkne dvere kdekoľvek na svete. Alebo franšízy privátnych klubov, ako spomínaný Soho House. Ale prirátajte k tomu NFT (gating, incentívy), krypto-pasy a rôzne inovácie v oblastiach ako AR okuliare. A vznikne niečo ako fyzické sociálne siete.  

Posledným štvrtým krokom je získanie diplomatického uznania (aké má Vatikán, San Marino, alebo Maltézski rytieri) a založenie sieťového štátu (network state). Tomu predchádza medzikrok on-chain sčítania „ľudu, majetku a budov“ (on-chain census).

V čase deepfakes a hlbokého prepadu dôvery v staré inštitúcie je extrémne dôležité vedieť hodnoverne preukázať, že vaše sieťové súostrovie má dostatočné momentum. Lebo dostatočné momentum predstavuje de fakto diplomatické uznanie.

Inak sa vlády bavia so startupom, ktorý je ešte v garáži a inak s big tech korporátom ako Google, ktorý vyšiel z garáže. Preto je dôležité venovať značnú časť energie startup spolkov, sieťových zväzov a sieťových súostroví na zaznamenávanie kryptohistórie – každý meetup s krypto check-in-om a každá kolektívna akcia odmenená NFTs píše on-chain dejiny. 

Spomínané startup spolky, sieťové zväzy a sieťové súostrovia sa dajú zhrnúť pod jeden kolektívny termín – paralelné spoločnosti, ako píše Balaji v knihe TNS. Paralelné spoločnosti majú tradíciu v kultúrach Číny a Blízkeho východu, a Paralelná polis ako koncept vznikol tiež v disidentskom prostredí Československa v súvislosti s Chartou 77. Ich histórii sa detailne venuje aj Juraj Bednár vo svojej knihe Kryptomeny.  

Balaji ponúka v1 svojej knihy The Network State ako návod a nie manifest. Môžete s ním v mnohom nesúhlasiť, ale sľubuje, že v nej nájdete niečo užitočné. Zároveň hovorí, že v2 knihy rozšíri o ďalšie teoretické a praktické časti v snahe vytvoriť „book-app“, ktorá sa dá nepretržite aktualizovať a bude mať ďalšie užitočné funkcionality.

V druhej v2 verzii knihy by sa Balaji mohol venovať viac paralelným spoločnostiam, špeciálnym inovačným zónam (napr. pre dlhovekosť/longevity) a aj charter cities (ako Prospera v Hondurase). Alebo startup mestám (viď SpaceX Starbase v Texase), ako širšiemu termínu, ktorý používa Balaji. A ktorý zahŕňa aj mestá, čo sa správajú ako startupy. Napríklad starosta Miami, Francis Suarez, je republikán, starosta New Yorku, Eric Adams, je demokrat, ale obaja dostávajú výplatu v bitcoinoch.

Francis Suarez dokázal neustálym tweetovaním a pro-zákazníckym, pro-kapitalistickým a pro-tech prístupom presťahovať ducha Silicon Valley do Miami aj s množstvom tech talentov a kapitálu – zatiaľ čo San Francisco sa po covide mení na mesto duchov a zločinu.

Balaji tvrdí, že je ľahšie založiť novú krajinu ako zreformovať FDA. Rovnako bolo jednoduchšie pre Satoshiho Nakamota vytvoriť bitcoin, než zreformovať Fed. Jeho sieťové štáty sú, podobne ako bitcoin, pre power-userov aj bezmocných. Pre ľudí, čo potrebujú exit z disfunkčných inštitúcií a dvoch dystopických (a nie až tak sci-fi) scenárov, ktoré Balaji nazýva American Anarchy vs Chinese Control.

Balajiho prístup je v niečom podobný Talebovmu fraktálnemu lokalizmu, a dlhodobou inšpiráciou preňho je kniha The Sovereign Individual, ktorá okrem iného predpovedala kryptomeny. Balajiho unikátny prínos je v praktickom rozvoji konceptu suverénneho kolektívu a kolektívnej akcie na rôznych škálach a snaha urobiť komunitu “computable” a “composable” - podobne ako DeFi, alebo DeSci.

Môžete si tiež prečítať moju recenziu knihy TNS v angličtine, ktorú zdieľal Balaji":

Ak vás téma sieťových štátov a ich tvorby zdola zaujala, môžete si pozrieť Balajiho u Lexa Fridmana, alebo prečítať 40 konceptov Balajiho, ktoré som zatiaľ spísal v rámci série Daily Balajisms na mojom substacku v angličtine, alebo pozrieť/vypočuť podcast sériu Daily Balajisms, ktorú spravil so mnou dobrý kamoš Duke Mtambo z Kene. Taktiež sa môžme spojiť na twitteri.  

Pred rokmi som pomáhal kubánskym disidentom. Organizovali sme rôzne zbierky, kampane, diskusie a pochody Dám v bielom. V tom čase Ľuboš Blaha s Robertom Ficom chodili fajčiť cigary na Kubánsku ambasádu. Moji rodičia boli politickí väzni komunistického režimu. Vďaka tomu mám električenku, na ktorej je nápis „Protikomunistický odboj“.

To bolo trochu kontextu pre môj nasledujúci argument.

Downstream médiá

Svet nie je rozprávka, kde dobro bojuje so zlom. Je 50 odtieňov šedi a 50 názorových kmeňov v jednej štvrti. Slovensko je vraj rozčesnuté napoly. Na Lepšie Slovensko™ ktoré chodí na Pohodu a prekvitá vraj toleranciou. A sedlácke nevzdelané zadubené netolerantné HejSlovensko, ktoré treba prevychovať. Aby si vážilo expertov, ktorí nám prehovárajú do duše cez tradičné mainstream médiá. Teda dnes už skôr downstream médiá. Lebo len komentujú sociálne vojny na internetoch.   

Sociálna vojna a vymazávanie oponentov

No v jednom paneláku je tucet Slovensiek, ktoré sa vzájomne nemusia. Fyzicky sme pomiešaní. Oddelení sme na sociálnych sieťach. Preto sa dá dnešná kultúrna vojna nazvať, spolu s Balajim Srinivasanom, skôr sociálnou vojnou.

Ak by ste zrovnali panelák niekde v Prievidzi zraníte aj vlastných súkmeňovcov. No mysle protivníkov viete napadnúť online cez (sociálne) média a protivníkov viete vymazať, deplatformovať a tak decentralizovane cenzurovať. Tým im obmedzíte distribúciu ich názorov a „znížite ich politický kapitál na nulu“.

Aspoň takto to vidia úradníci na ministerstve obrany. Aby som to preložil – úradník ministerstva obrany sa v rozhovore pre Aktuality tento rok chválil, že odstavili najpopulárnejšieho opozičného politika na Facebooku. Z platformy, ktorá má u nás skoro monopol na verejnú diskusiu. Každý, kto vie napočítať do päť chápe, že Blahu vymazali v kontexte jeho pomýlených názorov na Ukrajinu a Rusko, aj keď oficiálne dôvody boli vraj nejaké porušenie pravidiel, keď sa o niekom, niekde, dávno škaredo vyjadril. Aj v kontexte terajších Twitter Files to vyzerá, že prišla politická objednávka a spätne sa hľadalo zdôvodnenie prečo ho vyhodiť z Facebooku.

Názorové kmene a noopolitika

Električenku s nápisom „Protikomunistický odboj“ som raz ukázal v Klube umelcov kamarátovi, ľavicovému akademikovi, ktorý išiel voliť Vzdor-stranu práce a venoval sa diskurzívnej analýze ešte predtým než to bolo u nás cool a mainstream objavil woke frázy.

Električenku mám vďaka bývalému primátorovi Bratislavy, Milanovi Ftáčnikovi. Bol sociálny demokrat a chcel pomôcť obetiam komunizmu a ich rodinám. To je ukážka dvoch názorových kmeňov na ľavici, ktoré sa nemusia navzájom a rozhodne nemusia woke mainstream ako Globsec/SME/Nko. A takýchto názorových kmeňov sú desiatky.

Skôr ako hybridná vojna a hybridné hrozby by sa snaha zaujať a ovplyvňovať názorové kmene dala nazvať noopolitikou.

Timur Kuran a prevracanie kabátov

Keď prišiel jeden mladý americký novinár do Československa krátko po Nežnej revolúcii, chcel získať aj pohľad druhej strany – komunistov čo práve stratili moc. No nemohol na rozhovor nájsť žiadneho komunistu. Zvláštne, že? Ani nie. Timur Kuran týmto príkladom ilustruje svoj koncept falzifikácie preferencií. Pred Novembrom ’89 by ste ťažko našli disidenta a po ňom zasa komunistu. Na tomto zaujímavom úkaze zlyháva kopec snáh o meranie nálad v spoločnosti.

Timur Kuran vysvetľuje fenomén rýchlych a radikálnych zmien v spoločnosti tým, že normálny človek je oveľa menej citlivý na rôzne neprávosti súčasnej spoločnosti, než disident. Na nejakej škále citlivosti a ochoty protestovať od 1 po 10 sú „normies“ 4-5-6, kým disident je 9 a 10.

Staré elity nevedia rozpoznať slabé signály

No dá sa na to pozerať aj z pohľadu citlivosti na slabé signály. Takto to vidí Balaji Srinivasan, keď hovorí, že súčasné staré elity nie sú ako venture capital investori, a tak vedia rozpoznať len signály a trendy, ktoré majú veľkosť elektorátu – niekde medzi 10-50%. A nie trendy, ktoré majú dnes veľkosť 0,1% elektorátu, ale exponenciálne rastú.

Preto staré elity vždy všetko prekvapí. Veľká finančná kríza bola prekvapenie. The Great Awokening bolo prekvapenie. Trump bol prekvapením. Afganistan bol prekvapením. El Salvador s bitcoinom je prekvapením. Ukrajina je prekvapením. A inflácia je vraj len dočasný fenomén.

Komunistickí podnikatelia nie sú paradox

Čo je komunizmus dnes? V skrate to, čo tvrdí Komunistická strana Číny. Podnikatelia môžu byť jej súčasťou, a zároveň marxista a populista ako Bo Xilai môže byť disidentom.

Princíp „strana povie, čo je správne“ platí aj na Západe. Demokracia je to, čo povie Demokratická strana (v USA). Vnútorné sankcie pre kanadských kamionistov a zmrazenie bankových účtov ľudí, čo protestovali počas pandémie je vraj demokratické. No dnes Trudeau naopak chváli protesty Číňanov, proti lockdownom.

Strana je nad spravodlivosťou. Kmeň je nad koherenciou. Možno si spomeniete ako PSku pred voľbami pomáhala agentúra napojená na Rusov, podozrivá z využívania čiernych peňazí a účasti na neúspešnom prevrate v Čiernej Hore. Má byť PSko postihované či deplatformované? Asi nie. Bude? Asi nie. Vyšiel o tom až jeden článok, za čo treba Vladimíra Šnídla z Denníka N pochváliť. 

Pseudonymná ekonomika a Peter Vidovan

Ľubošovi Blahovi vyšla v roku 2009 kniha Späť k Marxovi. Ešte dnes na ňu vidieť reklamu online, napríklad na Nku. Čo ma teší, keďže aspoň takto Nko podporuje názorovú diverzitu, keď už vďaka ich článkom ďalšiu Blahovu knihu, Lenin a 21. storočie, SAVka stiahla z predaja. Zaujímavé je, že túto druhú knihu písal Blaha pod pseudonymom, ktorý používal jeho zosnulý otec.

SAVka ju stiahla po tlaku médií vraj preto, že úvod knihy spomína, že Slovensko je nedemokratická krajina. A preto ironicky stiahli akademikovi knihu. Podobné tvrdenia pritom často vo svete počuť z rôznych akademických chránených dielní, kde sa wokistan hrá a dekonštruuje , nie len v tej Blahovej. Nie je to tvrdenie, za ktoré sa pália knihy.

Okrem poetiky samotného pseudonymu, ktorý Blaha použil, ide o zaujímavý záblesk budúcnosti, ktorá bude o pseudonymnej ekonomike. Tento trend bolo badať už na začiatku pandémie, keď skupina pseudonymných akademikov publikovala dôkazy o lab leak teórii.

Vďaka AI filtrom na zoome budete môcť vyzerať ako chcete a hovoriť prízvukom, ktorým chcete. Môžete byť platený v kryptomenách a pracovať pod pseudonymom. Dnes výstrelok nových elít, zajtra štandard. Totiž naše „reálne“ mená sú skôr „štátom pridelené mená“ a sociálnou technológiou z čias centralizácie a mobilizácie más.

Pseudonymná ekonomika prinesie globálnu súťaž, meritokraciu a ochranu pred cenzúrou.     

Inflácia a Internet prekreslia politickú mapu

Občas čítam bujné predstavy ako sa po voľbách spoja PS, SaS a Hlas a vybudujú hrádzu proti konzervativizmu. Podľa mňa sa Hlas možno dostane do parlamentu, no PS a SaS asi nie. Lebo inflácia otočí politický kompas o 90 stupňov. Nebudú to nudné kultúrne vojny trochu-liberálov s trochu-konzervatívcami. Do popredia sa dostane ekonomika. Inflácia nepustí. A nezaujíma ju džendžer. Delenie bude medzi štátistami a libertariánmi. Euro verzus bitcoin (či nejaké lokálne a mestské digitálne meny).

Ak chcete vidieť prvé lastovičky tohto politického trendu, pozrite si starostu Miami Francisa Suareza (v diskusii s Balaji Srinivasanom). Alebo starostu New Yorku, Erica Adamsa. Obaja berú plat v bitcoinoch. A sú niečo ako KDH + krypto.

Za bývalým režimom

Bývalý režim od roku 1990 do roku 2019 bol o Fukuyamovskom „getting to Denmark“. Škandinávia ako štandard. Od pandémie sa zrýchlili decentralizačné a divergenčné tendencie na Západe, ktoré tu boli desaťročia. A nový režim je o „getting to Venezuela/Mars“.

Ekonomický a morálny kolaps na Západe sa bude miešať s technologickým pokrokom. Singapur a Dubaj získa konkurenciu v podobe sieťových štátov. Viac krajín bude nasledovať El Salvador a Stredoafrickú republiku a prijme bitcoin.

A Blaha pochopí, že proletariátom dneška sú netokrati.

Subscribe now

Zahrám sa na poradcu OĽaNO. Ako vraví môj známy Peter Limberg, urobím to v duchu performatívneho agnosticizmu. Ale moje dva centy sa môžu zísť každému. Možno.

Heger nedávno zaujal (ešte stále trochu) prestížne zahraničné média, ako NYT, a think tanky, ako britský RUSI. Ten sa rovno pýta, či sa náhodou Česko a Slovensko nestali novým radikálnym centrom EÚ. Treba v tom pokračovať.

Anarchisti majú koncept diverzity taktík. Dnes sa ten výraz používa ako vtipný eufemizmus na to, že niektorí demonštranti si neodpustia násilie. Ale koncept je užitočný a ilustruje ho stratégia „dobrého a zlého policajta“.

Balaji Srinivasan má model troch súčasných atraktorov moci: Woke Capital (NYC), Communist Capital (CCP) a Crypto Capital (BTC). Ako dnešné centrá soft power, hard power a smart power.

Samotné spojenia ako Woke Capital sa môžu zdať paradoxné, ale ide o efektívnu hegeliánsku syntézu medzi ľavicou (morálne opodstatnenie a inklúzia) a pravicou (efektívna exekúcia a elitárstvo). Niečo ako pár kňaz-bojovník, ktorý optimalizuje kvantitu aj kvalitu.

Heger je zatiaľ najúspešnejší slovenský premiér v rozhovoroch pre (kvázi-)prestížne zahraničné média. Treba v tom pokračovať. Lebo čím viac pozitívneho ohlasu od NYT, tým väčšia soft power.

Treba si uvedomiť, že v demokraciách sú média nad kultúrou aj politikmi. Novinári vedia (stochasticky) cez x článkov vyhodiť premiéra, ale nie naopak. Média majú root access do mozgov čitateľov.

No a NYT je nad médiami, aj tými slovenskými. Samozrejme každá firma a organizácia musí byť mediálnou firmou a organizáciou. Teda treba mať vlastnú sieť podcastov a Substackov.

Balaji Srinivasan hovorí: “Build your own media, or you will get owned by one”.

Dostať positive press od NYT je relatívne jednoduché. Majú svoj naratív a rámcovanie. Fičia vždy na „the current thing“. Zaujíma ich najmä viralita a kliky.

Aj zaujať krypto komunitu je relatívne jednoduché. Matovič by si mohol dať zoom s Nayibom Bukelem, prezidentom Salvadoru alebo Francisom Suarezom, starostom Miami. Nahrať spolu podcast a boom, pár miliónov interakcií v rapídne rastúcom hnutí je zaručených.

Problém starých západných elít a midwit triedy zvanej aj Professional Managerial Class (PMC) je, že vedia zachytiť len signál, ktorý má veľkosť elektorátu, teda okolo 10-50%. Predtým ich skoro nezaujíma. Nemajú mentálne nastavenie a modely ako venture capital investori – to čo má teraz podiel 0,02% môže mať o dva roky 20% trhu. Ich druhý problém sú luxusné presvedčenia a maximalizmus. Sú desaťročia zaseknutí na starých binárnych a čiernobielych konfliktoch.

Teda zaujať atraktory soft power (NYT) a smart power (BTC) je relatívne jednoduché. Minimálne v porovnaní s náročnosťou zaujať hard power (CCP). Lebo hard power je hard. Asi ako „hardware is hard“.

To musí byť človek asi Elon Musk. Za 2 dni dodať Starlink na Ukrajinu. Za rok a pol vybudovať najväčšiu fabriku na svete v Texase. Pre Gigafactory v Šanghaji zmeniť lokálne regulácie a pomôcť tak všetkým investorom.   

V slovenskom kontexte by to znamenalo úroveň niečoho ako Ecocapsule v segregovaných osadách a pár miest prepojených hyperloopom. Alebo zmena infraštruktúry vzdelávania v štýle Illichovej Deschooling Society. Knihy, ktorá oslavuje tento rok 50 rokov.

K Muskovi má ideologicky asi bližšie Heger, než Šimečka či Sulík. Kultúra elít sa presúva zo San Francisca do Miami. A politika elít sa mení z politického progresivizmu na technologický progresivizmus.

Každý z pólov NYT, CCP a BTC je zlý - ak sa dotiahne do maximalizmu. Ale aj totálna absencia tolerancie, podriadenia sa a suverenity je zlá.

Potrebujeme optimalizmus namiesto maximalizmu.

Moc sa rovná soft x hard x smart (power). Ak je niekde nula, tak celý výsledok je nula.

Veľa sa popísalo o tom, ako sa stať modernou krajinou. Náš problém je inde. Treba sa naučiť chodiť predtým, než si človek zmyslí, že je lietadlo. Sme symbolickou krajinou.

Nikdy sme nedali 2% HDP na obranu, ako nás zaväzuje členstvo v NATO. Máme záväzok dávať 0,33% HND na rozvojovú spoluprácu. Niektoré krajiny dávajú aj 1%. My dávame tak tretinu nášho záväzku. Sme krajinou kde je islam neregistrovaný. Maďarsko má aj registrované partnerstvá, aj mešity.

Každá krajina je sui generis. Môže si robiť, čo chce. Dôležitý je súhlas občanov a možnosť exitu. Singapur je magnetom pre talenty a inšpiroval Deng Xiaopinga k reforme Číny smerom ku globálnemu kapitalizmu. Holandsko je magnetom pre talenty. Singapur a Holandsko majú diametrálne odlišný prístup k drogám. Majú tiež iné historické skúsenosti. Ale sú magnetom pre talenty. A my nie sme.

Postoj rieši, že keby každý evanjelizoval, jak má, tak sa kresťania vedia množiť geometrickým rádom a za chvíľu by aj priľahlé galaxie oslavovali Krista.

Na svete je cca 100 – 200 tisíc zoroastriánov. Jedno z najstarších náboženstiev na svete. Jeho pointa je každé ráno meditovať nad konštruktívnymi (Asha) a deštruktívnymi (Druj) sklonmi. A nejako ich balansovať.

Asi polovica zoroastriánov by sa musela z celého sveta presťahovať na Slovensko. Aby tu mohli byť registrovaní. Pritom zoroastriáni v Indii vlastnia polovicu bohatstva krajiny. Kvantita nie je vždy kvalita. Niekto má rád pop. A niekto má rád jazz. Ži a nechaj žiť.   

Tak raz do týždňa tweetnem niečo o tom, že „buďme ako Maďarsko“. Majme registrované partnerstvá. Registrovaný (nielen) islam. A 15% daň na krypto.

Mám trochu obavu, že to čo vidíme dnes, nie je znovuzrodenie liberalizmu, atlanticizmu a nebodaj nejaké záblesky budúceho federalizmu EÚ. To čo vidíme je kopanie kobyly, ktorá má naj roky v spätnom zrkadle.   

Predstavte si svet, kde sa, viac bohužiaľ ako chvalabohu, USA podobá čoraz viac na Venezuelu. Európa je zrazu zobudená zo svojej 70-ročnej dovolenky a musí riešiť niečo viac než cookie banners, regionálne označovanie potravín a výkon vysávačov.

Medzičasom Ukrajinci oslavujú turecký Bayraktar a Starlink od Elona Muska.

Prišiel Covid. A EÚ očkovalo neskôr než USA, Veľká Británia ...a Srbsko. Prišla vojna na Ukrajine a EÚ mala aj po mesiaci zásobníky plynu naplnené na 26%. A vlastní ich.... wait for it.... Gazprom. NGMI. Sorry jako.

Potrebujeme prilákať top tech talenty. Lebo sa musíme stať dronovou mocnosťou. No a inžinieris vedia dizajnovať, konštruovať, opravovať a hackovať drony. Sú nad dronmi. No a nad nimi je kultúra. A nad kultúrou sú médiá.

Sme demokraciou. U nás máme médiami kontrolovaný štát. A nie štátom kontrolované médiá. Prejavuje sa to tak, že média vedia (stochasticky) cez x článkov vyhodiť premiéra. Ale bývalý premiér/minister nevie vyhodiť úradníka. Nie to novinára.

Preto s láskou a pokorou apelujem aj na médiá, aby vytriezveli. Lebo prvým krokom k sebapoznaniu a sebamenšiemu sebazlepšeniu je úprimnosť. Sme technologicky konzervatívni naprieč spektrom. Potrebujeme objať technologický progresivizmus.

Kam smerujeme, keď sa nevieme benchmarkovať ani na Maďarsko? V post-covid svete s remote work, kde človek potrebuje byť len v časovom pásme +-2h a mať Starlink pripojenie?

Sme v post-Foucaultovskom svete. Naratívy nestačia. Good Idea Slovakia is NGMI.

NBÚ tento týždeň vypol ďalší dezinformačný web, Infovojna. No mám zlé správy. Fíčura internetu je, že vznikol počas studenej vojny ako komunikačná technológia, ktorá má prežiť jadrovú vojnu. Teda aj keby sa ľudstvo zdecimovalo počas jadrovej zimy s dvoma rokmi bez úrody, alebo úplne vymrelo, dezinformácie tu bohužiaľ zostanú.

Dag Daniš píše, že v USA by nikdy občania nedopustili, aby štát rušil nejaké weby. Možno. No aj v USA fičí decentralizované vymazávanie pomocou veľkých firiem a vášnivých davov na internetoch. Spomeňme si na dávnu históriu - minulý mesiac a Kanadu. Krajina použila defakto vnútorné sankcie a zmrazila účty kamionistom, čo protestovali proti pandemickým opatreniam. Pre kontext – kanadskí kamionisti majú 90% zaočkovanosť. A protestovali tam všetky triedy, rasy a pohlavia. Trúbili, boli hluční, ok neobraňujem ich. Iba príklad.

Ťažko si priznať, že opakujeme po Číne. Niečo ako digitálne autoritárstvo s ľudskou tvárou. No Západu to nejde a nevyjde. A výsledok bude scenár, ktorý Balaji Srinivasan nazýva Americká anarchia. Výsledok našej spoločenskej vojny a totálnej kybernetickej vojny nebude výhra extrémnej ľavice, či pravice. Ale ich pretláčanie lanom spôsobí ťah centra politického kompasu smerom nadol. Do stále väčšej a väčšej anarchie a chaosu.

Prečo? Čína videla čo sa dialo počas Arabskej jari a hneď zrobila Great Firewall. Nepustila do krajiny zahraničné sociálne médiá, nad ktorými nemá root kontrolu. V praxi to ale znamená, že človek v Číne potrebuje trochu snahy a VPN, aby túto prekážku obišiel.  

Po prvé, západné elity majú dnes len dva módy existencie – total ignore problému a totálna panika. Vo februári 2020 si americké média robili srandu z ľudí čo berú covid vážne alebo ich častovali tradičnými nadávkami. Covid vnímali cez šablónu vyrábania klikov z pohoršenia: „Počula si čo povedal ten a ten?“ („Vraj si nepodávajú ruky v kancli!“, „Vraj niekto navrhol, že by sa mala zrušiť Chinese Parade a lety z Číny!“, ts ts...). No a v marci nastala total panika a lockdowny po vzore Číny.

Po druhé, súčasný Západ je niečo ako tie staré americké autá - veterány na Kube. Môžeš ich premaľovať na ružovo, ale Teslu z nich tým neurobíš. Zrušiť Rusko zo SWIFTu je veľká vec. Ale SWIFT vznikol pred 48 rokmi. (Nad)národné regulácie a sankcie je to posledné efektívne, čo nám ostalo. Lenže aj v USA je trend tzv. „sanctuary cities“ v oblastiach ako ochrana nelegálnych migrantov a utečencov, legalizácia marihuany, či rôzna regulácia držby zbraní na úrovni samospráv.

Po tretie, Západ nevie exekuovať ako Čína. V oboch zmysloch anglického slova „to execute“. Čína po covide postavila nemocnicu za týždeň a odskúšala drony a telemedicínu. Cez WeChat zaviedla systém semaforu a tracing celej populácie. Výsledkom západných snáh o lockdowny či cenzúru sú polovičaté symbolické riešenia, ktoré len naserú ľudí a vytvoria tým „antibiotickú rezistenciu“ (napríklad černokňažník Čarnogurský sa bude môcť druhýkrát nazývať disidentom, namiesto upadnutia do zabudnutia). V skratke ako hovorí Mike v Breaking Bad „No more half measures, Walter“. A Západ vie robiť dnes len polovičaté riešenia. A ešte zlým smerom.  

Teda nevieme byť ako Čína. Nechceme byť ako Čína. Nebuďme ako Čína. Internety nám to aj tak nedovolia.

Ukrajina je viac západná, než Západ

Keď som bol decko pílila mi uši pesnička s refrénom „Go West“. Západ znamená otvorený horizont pre priekopníkov. Ak ťa frustroval otravný šéf na východnom pobreží, mohol si sa zbaliť a ísť ďalej na západ. Možnosť exitu robila ľudí slobodnými. Potom sa horizont uzavrel. Keď si v Kalifornii nepôjdeš ďalej do mora. Bolo by to hlúpe. To je inak metafora maximalizmu. Keď sa preženie miera a z lieku sa stane jed.

No internet otvoril nové horizonty. Je to rovnaká komunikačná revolúcia akú priniesla kníhtlač. Tá mala za následok Tridsaťročnú vojnu. A v súčasnosti zažívame rovnakú sociálnu vojnu názorových kmeňov na internete.

Ukrajinský vicepremiér požiadal Elona Muska o Starlink na twitteri. A získal pripojenie za pár hodín. Satelity dorazili do dvoch dní. Ukrajinské organizácie prepojené na armádu fundraizovali na internetoch peniaze tak, že zverejnili adresy kryptomien. Ukrajina chce teraz regulovať kryptomeny, aby mohla fundraisovať priamo vláda.

Dôležité je pochopiť, že Elon Musk dodal Starlink zariadenia aj pripojenie v rekordnom čase, ale odmietol na ňom cenzúrovať ruské médiá z princípu, “pokiaľ nebude mať pištol pri hlave”.

To čo bola kedysi Amerika voči Británii, je dnes globálny internet voči USA. Nový horizont a pokračovanie Západu.

Boli sme symbolická krajina, potrebujeme sa zreálniť

Pred 24. februárom 2022 sme žili vo svojich bublinách a kultúrnych vojnách. Potom sme sa ocitli na púšti Reálna. Zrazu sme už neboli v King’s Landing so žabomyšími vojnami elít, a ocitli sme sa vo Winterfell, kde „prichádza zima“. Možno jadrová zima.

Slovensko dlhé roky nedávalo 2% HDP na obranu. Ani po 2014 a anexii Krymu nezačalo dávať 2% HDP na obranu. Máme cca 200 záložníkov. Škandinávske krajiny majú podobný počet záložníkov ako vojakov.

Namiesto 0,33% HND na rozvojovú spoluprácu dávame dlhé roky tak tretinu tohto nášho záväzku. Samotný záväzok je o vyše polovicu menší než majú západné krajiny. Sú krajiny ako SAE alebo Británia, ktoré dávajú aj percento.

Mali sme dobrý image ako Good Idea Slovakia country. Máme prezidentku. Pecka. Je na čase začať byť reálnou krajinou. Nespoliehať sa na symbolické gestá.

Budúcnosť je v automatizácií a v dronoch. Na to aby sme sa stali nielen automobilovou veľmocou ale aj veľmocou dronov potrebujeme pritiahnuť talenty. To čo sa dialo dlhé roky na cudzineckej polícii musí skončiť.

Potrebujeme pritiahnuť web3 talenty zo zahraničia. Logika je jednoduchá. Krypto vytvára cybersec veteránov, lebo vytvára incentívy pre hackerov ukradnúť peniaze čo najrýchlejšie a hacknúť čo sa dá. To znamená, že táto komunita je najviac skúsená v kybernetickej bezpečnosti. No a kybernetická bezpečnosť je nad dronmi. Potrebujeme prilákať ľudí čo vedia vyrábať, operovať a hackovať drony. Nákup pár vojenských vozidiel náš problém nevyrieši. Musíme sa stať veľmocou vo výrobe dronov, aby sme boli hodní ochrany.

Niekedy pred 20 rokmi boli USA hyperveľmoc. Zaujímavé je, že v rovnakom čase vznikali filmy ako Black Hawk Down. Ak si niekto myslí, že Američania v tomto roku a po zlyhaniach v Afganistane a Iraku budú prelievať krv za Slovensko by sa mal trochu zreálniť. Minimálne musíme začať plniť záväzky voči spojencom.

Západ znamená nové horizonty. Západ je technologický progresivizmus. Symbolické gestá nás nespasia. Pokračovaním západu je globálny internet, web3 neutrálne protokoly a vláda kódu. Slovensko musí prilákať čo najviac zahraničných web 3 talentov. Je to otázka národnej bezpečnosti. Preto musíme byť ostrovom slobody slova a myslenia.

Reagujem na komentár Sama Marca v SME s názvom: „O čom sa tu vlastne bavíme?“. Dobrá otázka.

Chápem, že proti obrannej dohode s USA boli a sú pro-ruskí lobisti a stálice ako Blaha, Chmelár a Čarnogurský. No je dobré sa tiež spýtať, či sa náhodou od rokov 2018-2019 niečo nezmenilo. Nejaké "slabé signály" sme nezachytili, či si musíme stále ísť ten istý príbeh o lídrovi slobodného sveta a Západu bez alternatívy?

Zmenilo sa pár vecí. USA aj napriek dlhoročným investíciám do bio-defense nezvládli pandémiu, mierne povedané. Na rozdiel od krajín v demokratickej Ázii ako Singapur. No USA zvládli aspoň skoršie obstaranie vakcín a začiatok očkovania, čím zachránili o (stá)tisíce viac svojich ľudí ako EÚ. Podobne ako zatvorené hranice a chaos okolo ventilátorov v EÚ, videli sme v USA sci-fi úkazy ako "interstate compacts", nepokoje v lete 2020 a vlnu násilia. Videli sme pokles strednej dĺžky života v USA tri roky po sebe *pred* pandémiou a 100 tisíc ľudí čo minulý rok zomreli v USA na predávkovanie.

Videli sme exotov s rohmi na hlave demolovať Capitol minulý rok 6. januára. A nástup novej americkej administratívy. Videli sme exodus šikovných ľudí zo San Francisca do Miami. Videli sme fiasko so stiahnutím sa z Afganistanu. Americkí predstavitelia explicitne ubezpečovali, že Afganistan "nepadne z piatka na pondelok" a že "nebudeme vidieť helikoptéry evakuujúce ľudí zo striech". Nakoniec sme videli aj helikoptéry, aj opustenie základne, aj mladučkého futbalistu padať z lietadla a chaos na letisku.

Videli sme divný pokus s AUKUS, alianciou, ktorá viac rozbíja existujúce aliancie, než niečo konštruktívne rieši - teda ak nerátame peknú fotku hláv troch štátov a konštrukciu ponoriek, ktoré naštvali Francúzov a budú dodané Austrálii o 20 rokov.

Videli sme knihy ako The Kill Chain, ktoré približujú fakt, že podľa vlastných war games  Pentagonu by za posledných 10 rokov USA vo vojne o Taiwan s Čínou prehrali v drvivej väčšine prípadov. No a videli sme storky ako tú o Hunter Bidenovom laptope a jeho eskapádach a biznise v Číne a na Ukrajine, za ktorú boli napríklad dvestoročné noviny NY Post bloknuté na týždeň z twitteru.

No a videli sme čoraz agresívnejšie Rusko, ktoré sa zdá ide napadnúť každú chvíľu Ukrajinu. Je super, že sme v EÚ a NATO a máme brániť svojich spojencov. A na to máme predsa NATO. Chápem, že internety aj politici sa chcú predať a robia hystériu. Raz kvôli nejakej východnej vakcíne, ktorú tu doviezol Naď/Matovič. Inokedy okolo nejakej západnej obrannej dohody.

V tomto kontexte by bolo možno vhodné prijať fakt, že podobne ako kníhtlač, tak aj internety zmenili mediálnu paradigmu a nestačí už len verklíkovať, že "nechajte expertov v pokoji pracovať“. Od finančnej krízy v roku 2008 to neplatí. A pri súčasnej inflácii a nie moc smart lockdownoch, ktoré len ruinujú ekonomiku, to neplatí. Preto by politici mali predať túto obrannú dohodu občanom ako dospelým ľuďom - čo je pridaná hodnota oproti NATO, v čom sú plusy a mínusy a aký je ich pomer? 

V kontexte nadchádzajúcej ruskej agresie voči Ukrajine (ktorej sa dúfam vyhneme) a v kontexte vzostupu čínskej moci a relatívnom úpadku USA úprimne neviem a nemám názor či náhodou aj nie je lepšie, aby tu pár amerických vojakov na letiskách bolo permanentne. Keby tu mali len sklad materiálu, je to asi väčšie riziko.

Ak sú ľudia váhaví a dokonca ani prezidentka "nepôsobí rozhodne", tak možno to má súvis s tým, že pár ľudí si pamätá okupáciu 1968 a svojvôlu ruských vojakov na našom území (a cudzí vojaci pôsobia trochu alergicky). A pár ľudí si zas pamätá, ako Američania odišli z Afganistanu v roku 2021 a ako tam nechali vlastných občanov a napríklad mimovladkárov.   

Takže o čom sa bavíme? O tom, že futuristický seriál Westworld sa natáča v Singapure. Lebo nielen budúcnosť, ale aj súčasnosť je ázijská. Ak existuje nejaký "prvý svet", tak sú to mestské štáty. Do Dubaja sa chodili očkovať bohatí biznismeni čínskou vakcínou, lebo potrebovali lietať a nechcelo sa im čakať ďalšie mesiace. Zakladateľ moderného Singapuru, Lee Kuan Yew, napísal knihu Z tretieho sveta do prvého.

Takže nie, "nie sme súčasťou toho najprvšieho z prvých svetov" a nie nestačí nám "už len byť". V kompetitívnom svete musíme neustále inovovať, len aby sme zostali stáť na rovnakom mieste. Inak to s nami pôjde "dolu vodou".

To samotné delenie je socíkovský relikt Studenej vojny. Dnes máme delenie na "svet na vzostupe" verzus "svet v úpadku". Ide o fraktálny úkaz. V rámci USA je Miami so starostom Francisom Suarezom na vzostupe a San Francisco sa podobá na Gotham City. India a Nigéria sú na vzostupe. India má po USA a Číne tretí najvyšší počet startup jednorožcov. Nigéria bude mať do konca storočia viac ľudí ako Čína. Z Kene vyšlo pred 15 rokmi mobilné bankovníctvo.

India bola kedysi tretím svetom - bola súčasťou Hnutia nezúčastnených krajín, ktoré tvorili "tretí svet". Niekedy boli americké modré džínsy symbolom slobody. Dnes je tým symbolom oranžová minca - bitcoin. Balaji Srinivasan hovorí, že to čo bola kedysi Amerika pre Britániu je dnes globálny internet pre Ameriku. Pokračovanie ideálov Západu ako "sloboda, vláda zákona a kapitalizmus". India, africké krajiny v kombinácii s web3 môžu byť dnes naopak miestami, ktoré zachránia západný kapitalizmus a posunú ho na lepšiu úroveň.

Budúcnosť je podľa jedného scenára "o čínskej kontrole verzus americkej anarchii". O tridsaťročnej vojne medzi centralizáciou a decentralizáciou. EÚ a India môžu byť v strede, mediátormi a inovátormi - hľadať balans medzi poriadkom a chaosom.  

V roku 1991 padol Sovietsky zväz. A vďaka deregulácii vznikol komerčný internet. Rok 2020 bol rokom kedy skutočne začal internet. Digitálno sa stalo primárne, fyzično bolo zrazu nedostupné. Namiesto digitálnej priepasti sme dostali priepasť fyzickú. No a rok 2021 s fiaskom v Afganistane sa možno zapíše ako rok kedy sa rozpadlo americké impérium. Tridsať rokov po Sovietskom zväze. No a kvôli vzostupu Číny a globálneho internetu nás možno čaká nová Tridsaťročná digitálna/reputačná/spoločenská vojna rôznych názorových kmeňov.

Dúfajme, že idey Západu - slobody, decentralizácie a "vlády zákona/kódu" - z nej vzídu posilnené.

Táto epizóda o obrannej dohode je len jednou z epizód seriálu, ktorý si ideme non-stop už pár rokov. Je to len začiatok nového oveľa chaotickejšieho sveta po pandémii. 

Je len na nás, či to bude Black Mirror, alebo Bright Sun. V zmysle, že asi by bolo vhodné sa presťahovať za slnkom a zmeniť svetonázor - z politického progresivizmu presedlať na technologický progresivizmus.

Nemusím súhlasiť v mnohom s Hvoreckým či Mesíkom, ale rešpektujem ich. Kvôli Hvoreckého článku Mesíkovanie sveta som si na mesiac predplatil Denník N. A teraz mi to automaticky bez opýtania predĺžili, tak reku idem niečo napísať.

Nemusím tento typ „hit piece“ článkov, ktoré útočia na reputáciu jedného človeka. Keď aj mám pocit, že môj priateľ zišiel z cesty rozumu, tak to nehovorím brigádnikovi keď si objednávam Big Mac, ani barmanovi, keď čakám na drink.

Priateľov, ani bývalých, ideálne neriešim cez korporátne médiá. Či už tradičné, alternatívne alebo sociálne. Priateľstvo je posvätné, nie je to trh ani štát. Je to rodina, komunita a kmeň.

Nejde o žiadne tituly, Hirshove indexy, citácie a publikácie. Ide len a len o logické argumenty, fakty, matematiku a nezávisle replikovateľný výskum.

Nikto nie je tak inteligentný, aby produkoval čistý signál, alebo naopak čistý šum. Vždy sa dajú vyberať hrozienka. Pri Jurajovi Mesíkovi je to dôraz na vitamín D, zinok.. a široké experimentovanie s offlabel používaním zaužívaných liekov počas pandémie (kým sa nevyvinú a neschvália lepšie lieky).

Veľká škoda, že sa Juraj Mesík vyhranil proti novým vakcínam a dokonca aj proti „farma firmám“. Ide podľa mňa o mylnú analýzu z jeho strany – hlavným problémom sú pomalí regulátori a arogantné korporátne médiá, ktoré nestíhajú svetu a nevedia watchdogovať regulátorov.

Možno ste niekto videli Dallas Buyers Club – tak príbeh, ktorí zažívali queer ľudia vtedy, zažívame dnes všetci – a regulátori sú tí, čo neprimerane spomaľujú technologický progres. Jedna medializovaná smrť zapríčinená napríklad novým liekom či autonómnym autom vie spomaliť ich schválenie o mesiace až desaťročia. Čo má za následok tisícky nezachránených životov.  

Politici sú čoraz viac len štatisti a reality show herci. Záleží najmä na médiách a regulátoroch. Médiá tvoria diskurz (dopyt po politikách a ponuku politikov) a nalievajú ho do hláv ľudí. Regulátori vedia stopnúť testovanie covidu v USA na kritický mesiac v začiatkoch pandémie vo februári 2020.

Regulátori vedia zabrániť, aby Apple Watch mali už pred rokmi x senzorov, ktoré by dnes vedeli odhaliť ochorenia. To, že smart hodinky nemajú aj len takú primitívnu vec, že teplomer nie je technický problém. Ale regulačný problém. Telemedicína sa v USA zlegalizovala len teraz po prepuknutí pandémie.  

Osobne sa považujem za technologického progresívca a myslím si, že nové vakcíny sú asi jediný úspech Západu v plejáde zlyhaní. Veľká škoda, že sme nemali vakcíny ešte na jeseň 2020 a že ich regulátori neschválili skôr a veľké farmaceutické firmy nevedeli výrobu naškálovať rýchlejšie.

Keby sme umožnili dobrovoľníkom prihlásiť sa do tzv. challenge trials, radikálne by sme skrátili čas na overovanie účinnosti vakcín. Tiež je veľká škoda, že EÚ spravila tragické chyby pri obstarávaní a vakcíny sme mali neskôr/pomalšie než USA, Izrael, VB a aj také Srbsko. Ale vďaka pandémií biotech firmy ako Moderna a Biontech môžu oveľa rýchlejšie získať povolenia aj na vakcíny proti malárií, či pre lieky na rakovinu.  

Samostatná kapitola je odmietanie východných vakcín, v kontexte nedostatku a pomalých dodávok a skepticizmu časti občanov k nových technológiám, a pozeranie sa na krajiny ako Srbsko cez prsty. Komentátor Schutz v SME nazýval krajiny ako Srbsko a Azerbajdžan džamahíriami a preháňal o vedľajších účinkoch vektorových vakcín. Ale punditi v SME môžu asi všetko. Nazývať kresťanskú umelkyňu psychicky postihnutou, strašiť pred východnými vakcínami, žiadať zatváranie ľudí na desať rokov za šírenie hoaxov, akoby už vyriešili Riemannovu hypotézu.

V roku 2021 vyšli knihy ako The Gray Lady Winked o prešľapoch NYT za 100 rokov a Bad News o tom ako nás woke média rozdeľujú. Taktiež bol Elon Musk muž roka 2021. No a on je príklad človeka, čo odmieta dávať interviews tradičným korporátnym médiám a komunikuje napriamo cez sociálne médiá a influencerov (občianskych novinárov). Podobne postupoval Zuckerberg pri informovaní okolo Meta. Garry V s ním spravil podcast.  

Nie je cool ak Juraj Mesík nafukuje vedľajšie účinky vakcín. No tradičné korporátne médiá si tiež často mýlia koreláciu s kauzalitou, porovnávajú nezmyselne rôzne krajiny v rôznych štádiách/vlnách pandémie. A tiež strašili o plošnom testovaní (bububu totalita) a nedávno rozširovali blbosť, že rozdávanie peňazí za vakcíny je „absolútny nonsens“ (podmienené transfery sa riešia desaťročia).

Médiá vytvárali FUD okolo vektorových vakcín vo všeobecnosti a úplne šaleli okolo východných vakcín. Potom pre zmenu tlačili na povinné očkovanie pomaly všetkých, ako vraj jedinú cestu z pandémie.

Neviem ako vie Juraj Mesík a podobní aktivisti zdôvodniť a obhájiť, že ivermektín je alternatívou k očkovaniu. Ono je jedna vec, ak milióny deti v Afrike užijú ivermektín raz ročne na začiatku školského roka ako prevenciu pred parazitmi. A je rozdiel ak niekto tvrdí, že je rovnako bezpečné užívať tento liek profylakticky na týždennej báze ako alternatíva k očkovaniu. Úplne iná situácia nastane ak už sa raz človek ocitne chorý a nemá iné lieky.

No na druhej strane je vo všeobecnosti prístup offlabel experimentovania s mnohými zaužívanými liekmi správny – lebo vývoj a najmä schvaľovanie nových liekov trvá roky a aj keď sa vyvinú, tak pri starých liekoch máme často desiatky rokov dát o bezpečnosti. Ide o jednoduché a triezve tvrdenie bez viery, že existuje nejaký všeliek. Teším sa, že nové lieky sa dostanú na trh, ale tento argument tu bude vždy a potrebujeme byť technologickí progresívci - rozširovať slobodný prístup aj k novým aj k starým liekom a technológiám.     

Sme v tlačou-kontrolovanom štáte, kde novinári vedia vyhodiť politikov. A nie naopak. Ide o náhodný, stochastický proces. Konajú ako správna rada, čo vie pri dostatočne vysokom počte hlasov (negatívnych článkov z prestížnych médií) defakto odvolať riaditeľa/politika/regulátora. Preto majú korporátne médiá konečnú zodpovednosť za stav spoločnosti.

A keďže stav našej spoločnosti je nič moc, jednotliví kvalitní novinári (mnohých mám ľudsky aj osobne rád) majú na výber podobne ako ich kolegovia v zahraničí. Môžu byť zamestnanci/živnostníci pre korporát (a zažiť niečo podobné čo zažíva CNN dnes so stratou 90% divákov oproti min. roku), alebo môžu byť zakladatelia vlastných mediálnych projektov ako občianski novinári na Substacku.

Ako Bari Weiss, ktorá odišla z NYT. Alebo ako Matt Taibbi, Glenn Greenwald, Jesse Singal a Matt Yglesias. Alebo ako bloggeri Antonio Garcia Martinez, či Scott Alexander, ktorých médiá najprv vymazali, ale oni sa vrátili na Substacku silnejší ako nikdy predtým.

Substack je len medzistupeň. Budúcnosť sú krypto-tvorcovia a decentralizované sociálne siete. Minulý rok sme videli skupinový exodus talentu zo Silicon Valley do Miami. Medzičasom sa San Francisco premenilo na Gotham City.

Súčasná pandémia je apokalypsou starých inštitúcií, ktoré vznikli pred internetom.  Apokalypsa znamená odkrývanie. Ono je jedna vec ak bránite jednej rodine, čo má dieťa s nejakou vzácnou chorobou v prístupe k liekom – lebo regulácie, nedá sa, nezájem, my vládneme cez fiat (dekréty).

No druhá vec je, keď colníci zhabávajú lieky, ktoré si zúfalí ľudia dovážajú z Indie, lebo veria že možno majú šancu pomôcť, keď nie je dostupné nič lepšie a vakcíny sú v tom čase v nedohľadne. No a iná vec tiež je, keď cca polovica krajiny sa nevie dostať mesiace k vakcíne ktorej dôveruje, lebo jej robíte prieťahy a spravodajské hry okolo bububu hybridných hrozieb (Zvláštne, že Turecko čo je tiež v NATO a s Ruskom je v pár vojenských proxy konfliktoch si nemyslelo, že v prípade Sputnika ide len o nejakú hybridnú hrozbu, keďže si ho objednalo. Jaro Naď tiež nepôsobí ako proruský troll.).

Fiat inštitúcie sú dead players – vedia ísť len podľa existujúcich šablón a nôt. Ako hovorí Balaji Srinivasan - vedú ich elity, čo tie inštitúcie zdedili a nevedeli by ich vybudovať od piky. Riadia cez fiat - dekrétmi a príkazmi, ktoré nekryja matematika či logika, ale zbrane a vyhrážky: „My ovládame mužov so zbraňami, takže počúvajte nás, lebo sme odborníci“. Ako trefne povedal Paul Krugman: „Fiat money is backed by men with guns“. Keď nás nebudete počúvať, tak vám to prikážeme a prinútime vás. Minimálne vám zničíme reputáciu.

Jeden vtipný novinár z manažmentu Nka, ktorého mám inak ľudsky rád, vizionárčil ešte dávno predtým než tu boli vakcíny, ako budú firmy musieť vyhadzovať nezaočkovaných ľudí z roboty. Nedávno tiež prišiel s pekným naratívom, že nezaočkovaní nám vlastne poďakujú, keď ich prinútime dať sa zaočkovať, lebo oni na to tak v kútiku duše čakajú. Zlaté.

Buďme menej NAKA a viac Nakamoto. Menej fiat a viac krypto. Menej peňazí krytých zbraňami a viac peňazí krytých matematikou.

Menej odborníkov krytých mužmi so zbraňami a viac matematiky.

Je celkom paradox, že Lipšic a konzervatívci na Postoji zastávajú (pôvodný) americký výklad slobody slova a obhajujú právo na slobodu prejavu aj u ľudí, čo kresťanom/veriacim nadávajú furt do psychicky chorých a postihnutých.

(Chápem ich, skoro absolútna sloboda slova je sympatická, ale podľa mňa by boli pokuty za to ok, podobne ako v Španielsku, padni komu padni.)

Na druhej strane sú ľudia čo okúsili šikanu obrátenú na korporátnych novinárov no majú kolegov čo asi nedovidia za roh a pomýlili si lacné signalizovanie svojej bubline za konštruktívnu spoločenskú debatu o veľmi podstatných otázkach pre ich samotný core business.

Imperatív zisku spája tradičné médiá s alternatívnymi

Pointa nie je, že tradičné médiá sú super a alternatívne, či sociálne sú naopak radioaktívne a plné dezinformácií. Pointa je že všetky tri kategórie médií možno označiť za korporátne médiá, ktoré nemajú tzv. *fiduciary duty* voči používateľom, ale voči akcionárom. Teda maximalizujú zisk tým, že ponúkajú "kolekciu šťavnatých naratívov ochudobnených o fakty".

Teda záujmy a incentívy korporátnych médií nie sú *zosúladené* s dlhodobými záujmami používateľov a len zneužívajú ich sklon k závislosti cez "sedem smrteľných hriechov" a ich krátkodobé pôžitky.

Výsledkom je polarizácia a bulvarizácia spoločnosti. No ani tradičné korporátne médiá si nebudú užívať svoje výsady a výhradnú licenciu dezinformovať či šíriť hejt donekonečna a o pár rokov tiež okúsia vlastnú medicínu - blokovanie a fack-checking obsahu zo strany big tech aj nových decentralizovaných sociálnych sietí.

Folk náboženstvo pre konzumtariát

SaS s otvorenými školami počas lockdownu je niečo ako SMER pre stredné vrstvy. A Zuckerberg je niečo ako Soros pre stredné vrstvy. Podobne ako pred 20 rokmi bolo asi cool napravo/naľavo hejtovať Sorosa za to čo spravil libre, tak je teraz asi pre mnohých ok hejtovať Zuckerberga, za to čo robí na internetoch a čo chcel spraviť so svojou Librou/Novi.

Bežní ľudia potrebujú asi niečo ako folk náboženstvo - nejaký príbeh o dobre a zle - kde je vždy nejaký týpek, čo môže za ich zničené životy, strávené na FB, IG, WhatsAppe a celkovo v nie dostatočne vyfiltrovanom metaverze.

Je zaujímavé/smutné, že často ten obetný baránok je nejaký syn zubára/editora/tesára s nejakou minoritnou vierou. Syn zubára čo začal firmu na intráku a získal 3+ miliardy používateľov. Dobrovoľne a zadarmo.

Asi pár ľudí sleduje, čo nedávno spravila Čína so svojimi big tech firmami a ich zakladateľmi/riaditeľmi. O niečo podobné sa pokúšajú USA a Západ, ale trošku jemnejším spôsobom.

Švédsky filozof internetu Alexander Bard vidí dnes nové triedne rozdelenie spoločnosti - konzumtariát a netokraciu. Kým do prvej triedy patria ľudia čo konzumujú junk obsah a väčšinu bdelého času trávia v metaverze plnom pudov a závislostí, tak netokracia dizajnuje nové digitálne svety.

Tech investor a vizionár Balaji Srinivasan hovorí, že o pár rokov budú ľudia [netokrati] dizajnovať fyzické startup mestá a o desať rokov uvidíme ako sa nejaký “sieťový štát” z cloudu pretransformuje do fyzickej podoby - ako súostrovie zosieťovaných nehnuteľností a startup miest.

Šokovou terapiou k neslodobe slova

Ak prejde táto novela tak za marihuanu človek možno nepôjde sedieť - iba možno. Ale pôjde možno sedieť za nejaký nepochopený vtip čo niekto označí za bububu hoax a dezinformáciu. Utešená krajinka.

Alebo naopak, oni si asi myslia, že jediní majú licenciu na šírenie "zbierky šťavnatých príbehov ochudobnených o fakty".

Majú problém s tým, že ľudia sú v bublinách. No trápi ich len plurál - že tá bublina nie je jedna a už nedokážu 100%-ne kontrolovať jeden naratív.

Ako hovorí Chimamanda Ngozi Adichie, je nebezpečné mať len jeden príbeh. Nech rozkvitá tisíc naratívnych kvetiniek.

Ideálne s čo najviac faktami a bez obetných baránkov, bulváru, namotávok a mediálneho junk foodu.

Téme diskriminácie veriacich v korporátnych médiách sa venujem vyše desať rokov. V roku 2008 som kriticky písal o dokumente Religulous od komika Billa Mahera, ktorého mám inak rád (pre jeho politickú nekorektnosť na všetky strany).

Na twitteri sa každý deň stane centrom pozornosti jeden človek. A cieľom každého je nikdy sa nestať týmto človekom. Prednedávnom sa to podarilo dvom komentátorom, korporátnym novinárom zo SME, ktorí urazili speváčku Simu Magušinovú, za to že je kresťanka.

Podobné vtípky na hrane zákona robí cynická obluda a spol. kedy sa jej zachce. Raz nazýva Záborskú na SME klérofašistkou a nikto ju ne-fact-checkuje. Inokedy na facebooku praje (na Vianoce 2020) kresťanom, aby „sa zadrhli tými keksíkmi v kostoloch“, lebo sú „banda bigotná zaostalá“. Inokedy nazýva, menej či viac priamo, vieru “psychickou diagnózou a poruchou”.

V krajine kde počas totality kresťania pred pár rokmi trpeli a zomierali za svoju vieru. Lenže nie vždy je terčom veriaca žena zo šoubizu a 17. november za rohom.

Prečo to robí? Lebo môže. A lebo fičí na zastaranom mentálnom softvéri, ktorý sa nazýva univerzalizmus. V prípade cynickej obludy ide asi o vieru, že keby každý bol „novým ateistom“, model Christopher Hitchens z roku 2006, tak by bol mier na svete.

Podobne svet vidí dnešná woke crew – keby bol len každý absolvent Oberlin College z roku 2021, bol by mier na svete, a antilopy by sa túlili s levmi niekde v tieni pod baobabmi.

Vážna hudba nie je pre každého, popík sa snaží ulahodiť všetkým

Martin M. Šimečka sa na Nku zamýšľa či náhodou táto surovosť novinárov nie je ten liberálny fašizmus. Nie, je to len kombinácia 1) pocitu prestíže plynúcej z inštitucionálnej príslušnosti (k najväčšiemu korporátnemu médiu), ktorá dáva bianco šek na hejt inakosti. A 2) už spomínaného zastaraného mentálneho softvéru univerzalizmu a centralizácie. Podľa ktorých, každý musí písať modrým perom.

Univerzalizmus je tu asi už od totalitného vládcu Egypta Achnatona, ktorý zrušil ich tradičný polyteizmus a po 17-tich rokoch jeho (kruto)vlády ho vlastní kňazi zabili a snažili sa po ňom vymazať všetky stopy.  

No švédsky filozof Alexander Bard vraví, že moderný Západ má vlastnú temnú hodvábnu cestu – od Rousseaua, cez Napoleona, Hitlera, Stalina, Maa, až po Pol Pota, ktorý robil vo Francúzsku diplomovku – z Rousseaua.

Opakom tejto temnej hodvábnej cesty, ktorá išla zo Západu na Východ je pôvodná hodvábna cesta – ktorá išla opačným smerom a spájala vďaka slobodnému obchodu rôznych ľudí rôznych vier. A tie sa premiešavali. Univerzalizmus aj totalita je v dejinách skôr výnimkou.

V starobylých ríšach, ktoré mali viacero riek, bolo prirodzené, že koexistovalo spolu viacero náboženstiev – jedno pre kňazov, druhé pre vojakov, tretie ľudové. Hinduizmus s taoizmom a (zen) budhizmom. Zoroastrianizmus a judaizmus. Na hodvábnej ceste žil zakladateľ sufizmu a jeden z najväčších básnikov islamu, Rumi, ktorý písal o láske k mužovi menom Shams Tabrizi.

Judaizmus obsahuje prvky zoroastrianizmu. Kresťanstvo a islam vyšli z judaizmu. No snažia sa o univerzalizmus a majú misionársky zápal. Vážna hudba nie je pre každého, no popík sa snaží ulahodiť všetkým. Parsiovia sú indickí zoroastriáni, ktorých je dnes len okolo 150 000, ale vlastnia polku Indie.

Zoroastrianizmus patrí medzi najstaršie náboženstvá, no Alexander Bard hovorí, že vo svojej podstate je toto náboženstvo jednoduché – ide o každodennú rannú meditáciu o tom, ktoré naše aktivity sú konštruktívne a ktoré deštruktívne. A ako postupne mať viac konštruktívnych a menej deštruktívnych činností.  

Balaji Srinivasan hovorí, že kým minulé storočie bolo o boji kapitalizmu s komunizmom, toto storočie je o súboji decentralizácie s centralizáciou.

Digitálny Vestfálsky mier vyústi do pseudonymnej ekonomiky

Ľudia sa radi nálepkujú ako liberáli, či konzervatívci, no Taleb trefne poznamenáva, že dané pojmy sú relatívne a dynamické. Naši liberáli by na Oberlin College razom zistili, že sú vlastne veľké konzervy. Naopak naši bratia a sestry, ktorých niektoré láskavé duše nálepkujú ako katoliban by boli pre skutočný Taliban ultraliberálmi. Ono virtuálny svet internetových kmeňov, kde každý naháňa lajky za každú cenu je pekný. Ale virtuálny.

Je tiež krásne mať možnosť prednášať Afgankám na vidieku o prínose Marcela Duchampa, a pozerať sa ako neveriacky krútia očami. No ani po rozkradnutých 2 biliónoch dolárov nebola táto fikcia dlhodobo udržateľná. Do King’s Landing zavial Winterfell. A prehnaná fikcia ustúpila nepriznanej realite.

Slovo fašizmus sa kontraproduktívne nadužíva ako nadávka pre oponentov. Bol ňou u nás označený svojho času aj taký Sulík. No fašizmus je aj ekonomický systém, ktorému sa približuje dnešná Čína. Štát tu nevlastní väčšinou podniky priamo, ale súkromné korporácie ovláda cez Gleichschaltung (zrovnávanie línie a nôt).

Centralizácia zažila svoj vrchol v 1950-tych rokoch. Bolo málo novín, televíznych a rozhlasových staníc. Bohatá diverzita komunít a myslenia sa vytratila. Nahradil ju company man a gigaštáty ako USA a ZSSR.

Kultúra je nad politikou. No nad kultúrou je technológia. Centralizáciu umožnila kníhtlač a pokračovanie tejto broadcast modality vo forme rádia a televízie. Masmédiá propagovali jednu dominantnú kultúru, ktorá sa hodila pre zachovanie a fungovanie východného/západného bloku.          

Internet toto zmenil. Spojil ľudí z opačných kútov sveta a ideologických pólov do jednej “globálnej dediny”, termín ktorý použil Marshall Mcluhan. Táto globálna dedina vôbec nie je mierovou idylkou, práve naopak. No aj táto súčasná digitálna 30-ročná vojna má svoje rozuzlenie. Je cesta ako priniesť mier medzi názorové kmene na internete.

Výsledkom nového Vestfálskeho mieru bude asi presadenie pseudonymnej ekonomiky. Kde nikoho nemôžete diskriminovať za príslušnosť k nejakému kmeňu, či za ťažko meniteľnú charakteristiku. A kde rozhoduje len kvalita práce, umenia a argumentácie.   

Moc je vo svojej podstate o dvojitom štandarde

Moc je vždy asymetrická. Vzťah medzi novinárom a politikom je asymetrický. V demokraciách vie novinár vyhodiť politika a nie naopak. V autokraciách je to zasa opačne. Korporátne média v demokraciách zohrávali dôležitú centralizačnú úlohu a „vyrábali súhlas“ ako hovorí Noam Chomsky. Tradičné média s prestížou u nejakého názorového kmeňa majú “koreňový prístup do ich mozgu” a vedia aktualizovať ich mentálny softvér a zmeniť názor na nejakého človeka a celú jeho sociálnu sieť.

To čo dnes nazývame cancel culture bolo za totality oveľa vážnejším fenoménom - čistiek. Útočný článok na konkrétneho človeka je metaforicky ako mínometné ostreľovanie jeho celej sociálnej siete. Ak niekto dôveruje korporátnemu médiu x, napríklad SME, či Pravde, a objaví sa v ňom útok na konkrétneho človeka, tak ak ste mu dôverovali na +2, možno vo vašich očiach klesne len na +1. Ak bol váš názor naňho neutrálny, teda 0, tak po útoku budete mať naňho mierne negatívny -1 názor.  

Balaji Srinivasan hovorí, že dnes sú vo svete dominantné tri atraktory – Communist Capital (Čína), Woke Capital (USA) a Crypto Capital (slobodný globálny internet).

Teda ide o súboj CCP a NYT s BTC. Čína a USA sú ideologicky na opačných póloch – Čína je čoraz viac etno-nacionalistická a USA etno-masochistické. No v praxi sa ich kroky podobajú – cancel culture, cenzúra internetu a jednotlivcov, snaha o ovládnutie big tech, atď.

Korporátne média a ich zamestnanci či komentátori signalizujú svoju moc cez dvojitý štandard. Nie vždy je to tak okaté, ako nadávanie známej speváčke a kresťanke do postihnutých. Niekedy sa „len“ smejú gejom za to, že sa zranili počas úteku pred políciou v Bruseli. Stačí opäť len to, že sú konzervatívni a nie sú teda súčasťou ich kmeňa.    

No väčšinou sa diskurzívna moc korporátnych médií prejavuje na úrovni jazyka – cez dvojitý štandard akým opisujú určitú udalosť pomocou negatívneho/pozitívneho spinu, a teda emočnej konjugácie (Russell Conjugation) alebo Lakoffovho rámcovania. Niekto, koho korporátne média nemajú radi je „netransparentný“ keď robí vec x. Iný človek, ktorého majú radi, a robí to isté si naopak „len váži svoje súkromie“. Niekedy si médiá “len plnia svoju občiansku povinnosť”, keď tvrdo útočia na politika/úradnika x. Inokedy kritika nejakej (nimi obľúbenej) úradníčky za výkon jej práce je označená ako “nebezpečná šikana”.

Keď sa na verejnosti objavil fenomén Jordana Petersona, ktorý akože trochu narúšal a komplikoval diskurz snahou o myslenie od stola a od piky, tak tá snaha komentátorov v tradičných korporátnych médiách podprahovo ho označiť za závadného bola až komická. Písal som o tom v roku 2018.  

Alternatívou sú občianski novinári imúnni voči občianskym tribunálom

Alternatívne média nie sú alternatívou k tradičným médiám. Lebo obe sú korporátne média. Tiež ide o spoločnosti, ktoré sa snažia dosiahnuť zisk a udržať na trhu. A kvôli brutálnej konkurencii v čase internetov sa ich spravodajstvo čoraz viac podobná na „kolekciu šťavnatých naratívov ochudobnených o fakty“.

Skutočnou alternatívou ku korporátnym novinárom – či už z tradičných alebo alternatívnych médií- sú občianski novinári. Produktívna hegeliánska syntéza v tomto prípade je “bývalý korporátny novinár, ktorý sa nebojí tvrdiť heterodoxné názory”, a vďaka tomu si vybuduje osobnú značku napríklad na Substacku. A vďaka tomu si dokáže zarobiť aj 10x viac ako v korporátnom médiu. Toto je čoraz viac realitou – viď Matt Taibbi, Glenn Greenwald alebo Matthew Yglesias. Alebo Scott Alexander Siskind, známy bloger, ktorého identitu aj napriek petícii množstva ľudí doxxol minulý rok NYT.

Kresťania by nemali robiť chybu wokistov, ak si môžem dovoliť vytvoriť toto slovíčko, inšpirovaný slovom kresťanisti. Nemali by ako pohania robiť ľudské online obete a naháňať každý deň nového obetného baránka, aby sa zabavili či znížili napätie medzi sebou. Práve odpor k scapegoatingu je to, čo odlišuje podľa Reného Girarda kresťanov od pohanov.   

Niekedy ľudia verili v GOD. No on zomrel. Lebo elity začali veriť v GOV. Táto viera teraz zomiera a ľudia veria čoraz viac v NETWORK. Lebo vláda zlyháva a sieť vás zároveň ochraňuje aj kontroluje. Je otázka do akej siete/lokálnej komunity chcú ľudia patriť. Do takej, kde sa každý snaží získať status najväčšej obete, prekričať a vymazávať druhých a je len otázkou času kedy bude aj on cancelled?

Je síce super, že sa teraz konečne rieši hanobenie kresťanskej speváčky korporátnymi novinármi, ale kresťania by sa nemali pridávať k bulvárnemu honu za každú cenu a stavať sa do role obete. Toto nech prenechajú wokistom a iným pohanom. Skutočne kresťanský postoj by mal obsahovať priestor na odpustenie a teda radikálny akt nastavenia druhého líca. Toto pohania a wokisti nevedia. Kresťania ním môžu ukázať ľudskú tvár – slobody a lásky, ktorá je v ich komunite.

Nech hejt na hrane zákona nechajú svetským súdom a občianske facebook tribunály pohanom. A nech si z hrdosťou vyrobia tričko „som postihnutá pre Krista“ a idú ďalej so svojim naschvál svojským životom.      

(V El Salvadore od septembra môžete napríklad v McDonalde platiť bitcoinom. Majú vlastnú vládnu Bitcoin Lightning peňaženku a každý občan dostal do nej 30 dolárov).

Na Postoji som si prečítal dobrý článok Lukáša Krivošíka o tom, že Maďarsko nás ekonomicky predbehlo v HDP na hlavu v kúpnej parite. Stalo sa to už v roku 2019, za Pellegriniho. A podľa autora článku to je zaujímavé, ale nie je to katastrofa (v nominálnom HDP stále vedieme), lebo Česi dobiehajú EÚ rýchlejšie a Maďarsko by sme vedeli opäť dobehnúť. Stačilo by aby sa súčasná vláda zobudila a začala brať reformy trochu vážnejšie.

Myslím si ale, že Maďarsko nás predbieha oveľa viac ako si myslíme. A nie len tým, že má výrazný country brand.

Podľa mňa reformy nestačia. Ide o schopnosť robiť veci inak a robiť nové veci. To je rozdiel medzi dead players a live players. Teda rozdiel medzi dedičmi a zakladateľmi. Medzi ľuďmi čo zdedili inštitúcie z doby pred internetom a fičia len na zabehnutých programoch a ľuďmi čo vedia založiť inštitúcie nanovo a s novým softvérom. Nestačí preto uvažovať len nad Tatranským Tigrom 2.0.

Lebo vo svete po korone sa stáva práca na diaľku štandardom a zrazu sa mestá a krajiny ocitli v rovnakej situácii ako médiá po nástupe Google News. Dostali sa do priamej globálnej konkurencie a stratili prirodzené regionálne monopoly.

Napríklad Záhreb je v prvej 50ke miest pre digitálnych nomádov podľa Nomadlist. Bratislava nie je ani v prvej stovke. No a Budapešť je štvrtá a Praha piata. Na svete. 

Ako liberál či centrista vravím, že na začiatok by stačilo, aby sme boli viac ako Maďarsko aspoň v týchto dimenziách:

1. 20x viac štipendií pre študentov z rozvojových krajín (ideálne STEAM odbory),

2. registrované partnerstvá,

3. registrovaný islam,

4. 15% daň na krypto a nie vyše 40% ako u nás.

Potom by nebolo od veci viac sa prepojiť s Viedňou a Brnom (a aj Budapešťou). Nie je dôvod prečo by v tomto storočí cesta vlakom do Viedne mala trvať hodinu. Oveľa užšie spojenie s Viedňou by obe krajiny spravilo bohatšími.

Samozrejme dá sa uvažovať aj nad oveľa viac scifi vecami ako inovačné zóny (pre drony, AI, samoriadiace autá...) alebo len propagovať Bratislavu či Slovensko na twitteri tak ako starosta Francis Suarez propaguje Miami (a dokázal za rok pritiahnuť desiatky miliárd kapitálu).

Nedá sa vyhovárať na SMER či Radičovú. Problém je oveľa hlbší a súvisí so zastaraným mentálnym softvérom kde sme sa porovnávali s trojkármi niekde v EÚ. Vtedy to stačilo. No teraz idú aj tí prepadnúť. Svet nie je Západ.

Balaji Srinivasan hovorí, že globálny internet je pre USA to čo bola Amerika pre Veľkú Britániu. A oranžová minca (bitcoin) je pre ľudí vo svete to čo boli niekedy modré texasky.

Pointa je ale hľadať produktívne hegeliánske syntézy medzi centralizovanými a decentralizovanými riešeniami (napríklad kombinácia národných/EU/V4/S3... tech stackov s prirodzene medzinárodnými krypto protokolmi). Lebo konflikt tohto storočia sa odohrá medzi decentralizáciou a centralizáciou. 

No najmä sa treba vyhnúť druhej studenej vojne - medzi USA a Čínou tým, že sa viac zameriame na Indiu, demokratickú Áziu, Afriku a V4/S3/C5... a budeme chcieť vyniknúť v rámci novej "kapitalistickej internacionály", teda kryptoekonomiky a finančného internetu.

Oceňujem to, že Dag Daniš píše podobne ostro a heterodoxne ako Matt Taibbi alebo Glenn Greenwald.

Problém s multipolárnou kultúrnou vojnou je ale taký, že všetky názorové kmene sa uchyľujú k zjednodušeným príbehom a weaponizovaným naratívom.

Dag Daniš v článku o Afganistane a zlyhaní Západu spomína Fukuyamu a riziká transhumanizmu:

„Mimochodom, túto hrozbu si uvedomuje aj Francis Fukuyama. Podobne ako mnohí konzervatívni teológovia považuje za najväčšie nebezpečenstvo pre ľudský druh „transhumanizmus“. Čiže snahy umelo vylepšovať človeka a spoločnosť nástrojmi génového inžinierstva, biotechnológií, informačných technológií a umelej inteligencie. Fukuyama tvrdí, že tieto snahy o vytvorenie „superhuman“ sa môžu skončiť len potlačením slobody a striktnou kontrolou jednotlivcov a spoločnosti cez biotechnológie. Prioritou nebude sloboda starého modelu Homo sapiens, ale biotechnologický progres. A jeho riadenie.

Z Fukuymamu - liberála sa stal Fukuyama - biokonzervatívec.“

Keď si ale zoberieme podobne ako Dag Daniš Fukuyamu, tak ten vychádza z Hegela a ten má zas koncept "téza-antitéza-syntéza". Znamená to, že sa dajú "vyberať hrozienka" z rôznych myšlienkových smerov a hodnôt a robiť medzi nimi hegeliánske syntézy na vyššej úrovni/dimenzii.

Napríklad sa dá spraviť hegeliánska syntéza medzi super-opatrným konzervativizmom aký má Nassim Taleb a niečím ako technologický progresivizmus.

Lebo technológie sú niečo ako pivo Homera Simpsona - "sú zdrojom a zároveň riešením všetkých problémov v živote".

Bez smartfónov by sme nevedeli, aké fiasko sa v Afganistane práve odohráva. Zároveň premotivovaný Emil s mobilom u nás môže, svojou snahou dostať sa na Zomri, politicky uškodiť práve progresívcom a kandidátke na prezidentku.

Balaji Srinivasan hovorí, že internet zvýšil štatistický rozptyl. Priniesol úžasné online komunity, ktoré dokážu celosvetovo spolupracovať napríklad pri pátraní o pôvode korona vírusu. No zároveň priniesol aj Islamský štát a predtým Al Kaidu. Dnes Taliban na twittri vie obratne používať západné memečka vo svoj prospech (napr. Yes Chad meme).   

Transhumanizmus v istej podobe je chybne utopický, platonistický a dualistický (oddeľuje telo a myseľ - viď idea "uploadu mozgu do cloudu"). Podobnú chybu robia woke misionársky premotivovaný aktivisti - tí zas vidia všetko najmä cez telá a srdiečko, a chýba im často rácio.

No zdravý a centristický technologický progresivizmus by sa snažil o *protopiu* - o postupné, ehm progresívne, zlepšovanie vďaka technológiám.

No a Taleb do toho zapadá tým, že je dôležité nezabudnúť na dôležitosť škály a mierky.

Inovácie treba testovať v malých bezpečných a paralelných experimentoch. A až overené veci škálovať. A dobrá škála je úroveň miest a samospráv, ktoré by mali navzájom súťažiť o globálne talenty, ktoré vedia po pandémii pracovať vzdialene. Taleb tento prístup nazýva fraktálny lokalizmus.

V skratke politika sa nedá abstrahovať od škály ako uvádza Taleb:

“Človek môže byť libertarián na federálnej úrovni, republikán na štátnej úrovni, demokrat na úrovni kraja, socialista na úrovni mesta a komunista na úrovni svojej rodiny.”

Dag Daniš píše:

„Rešpektovanie miestnych vodcov a pokusy o dohody by zrejme fungovali lepšie. Napokon, takto to pravdepodobne bude, keď vládu v Afganistane naplno prevezme Taliban.

Ďalej: Západ by si mal konečne priznať, že nemá na to, aby úspešne pretváral svet na svoj obraz. Alebo aby ho podriaďoval svojej vôli. Z predstáv, že ľudia na Západe vedia lepšie, ako sa majú správať ľudia na Strednom východe, zaváňa arogancia. A postkoloniálny rasizmus."

Fraktálny lokalizmus je v skratke to, čo uvádza Dag Daniš tu vyššie k Afganistanu - že lepšie by bolo pracovať s regionálnymi štruktúrami ako budovať univerzálne a abstraktné/platonické koncepty, ktoré sa zrútia za pár dní ako domček z karát.

To sa nevylučuje s tým, že niektoré mestá by mohli byť aj v Afganistane výrazne liberálnejšie a "západnejšie" ako vidiek. Ale asi nie celá krajina naraz.

Veď aj na Slovensku je to podobné. Ja tento citlivý a fraktálne lokálny prístup nazývam:

"Netreba dávať elektrošoky Amišom."

Ľudia, ktorý sa zaoberajú komplexitou a novými typmi vojny tvrdili niečo podobné o Afganistane dávno:

Ešte stručne ku globalizmu, ktorý vraj zlyhal v Afganistane aj na Západe.

Samozrejme sú horšie a lepšie verzie globalizmu. Podobne ako je rozdiel medzi turistom a digitálnym nomádom. Horšia verzia je citizen of anywhere a lepšia je citizen of everywhere a niečo čo napríklad Greg Thomas nazýva rooted cosmopolitanism.

V skratke situácia keď sa cítite doma v rôznych kútoch sveta a máte tam hlboké priateľstvá. Máte tam ľudí, ktorí vám pošlú lieky, keď ich neviete v zime zohnať doma a zhabávajú ich colníci, ak si ich objednáte cez trh.

Pri lepšej verzii globalizácie máte v rôznych krajinách a krajoch reálnu a veľmi lokálne ohraničenú komunitu priateľov – nielen abstraktný a univerzálny trh a štát.

Subscribe now

Prečítal som si nedávny rozhovor Denníka N s Irenou Bihariovou a mal som pocit, že miestami ide o dosť drsný „hit piece“. Aby som to prehnal – ak by Irena Biháriová mala rozhovor s Líviou, tak schytá menej útočných a skratkovitých otázok.

Nebol som sám, keďže Postoj, ktorý inak rád využije každú príležitosť, aby si do PSka kopol, tiež vyjadril až ľútosť nad tvrdosťou rozhovoru, ktorá vraj pramení z frustrácie novinárov.

Podľa mňa je to skôr spôsobené tým, že korporátni novinári majú pocit, že sú špeciálna trieda aktivistov so špeciálnym poslaním, ktorí sú nad vecou a rozdávajú karty iným. Vďaka internetom zisťujú že sú naozaj špeciálna trieda, len v inom význame ako by chceli.

Totiž existuje ortogonálny koncept k legacy médiám, či naopak alternatívnym médiám. Lebo obe „alternatívy“ sú korporátne médiá. A ním sú podľa Balajiho Srinivasana občianski novinári, napríklad na Substacku alebo podcastoch ako The All-In Podcast.

Súčasťou tohto podcastu je napríklad týpek Chamath Palihapitiya, ktorý emigroval do USA v roku 2000 a patrí medzi 10 top donorov DNC. O „late stage journalism“ si nemyslí nič dobrého. Vidieť ho môžete napríklad v záverečnom fireside rozhovore s Francisom Suarezom, starostom Miami na minulotýždňovej krypto konferencii, ktorú starosta organizoval. Francisovi Suarezovi tento top podporovateľ demokratov povedal, že bol prvým politikom ktorý ho kedy oslovil.

Na úvod tejto konferencie hovoril so starostom Miami aj Balaji Srinivasan. Tu sa teší, že o týždeň neskôr Salvádor zaviedol bitcoin ako platidlo.

Francis Suarez od decembra 2020 pritiahol do Miami nespočetne veľa zakladateľov firiem a programátorov. Začalo sa to odpoveďou na tweet, ktorý sa pýtal, ako by sa dalo presťahovať San Francisco do Miami. Francis Suarez odpovedal: „How can I help?“

Túto jednoduchú a úprimnú otázku, ktorú väčšinou kladú VC investori treba dať do kontrastu s političkou zo San Francisca, ktorá doslova napísala „F*ck Elon Musk“. On jej odpovedal „Message received“. A odsťahoval sa do Texasu.

Francis Suarez svojou cielenou tweetovaciou ofenzívou, prístupom „How can I help?“ a víziou „The Capital of Capital“ prilákal od decembra 2020 toľko investícií, že každý jeden jeho tweet odvtedy vyniesol v pohode milión dolárov.

No a to treba porovnať s našimi lokálnymi selfíčkami pred žltými poľami repky olejnej a la Emma Smetana pred horiacim Notre-Dame. 

Môj vzťah k PSku je poznačený komplexnými emóciami. V roku 2019 som si skrátil dovolenku v Paríži a letel som už v sobotu domov, aby som mohol voliť Michala Šimečku a spol. do eurovolieb. Predtým som volil s radosťou Čaputovú. Vo februári 2020 som volil PS už so zaťatými zubami. „Poďme do nich“ mi nesadlo v dobe polarizácie a existenčných rizík (o nich som písal dávno pred pandémiou). Prečo som nevolil napríklad Za ľudí či SaS, ktorú som v minulosti volil? Lebo na PSku sa mi páčilo inovatívne rámcovanie „životných partnerstiev“ (ideálne pre všetkých) a boli trochu sociálnejší a novší než SaS.

V roku 2017 som PSku poradil koncept benchmarkovania na indexy ako Good Country Index, Social Progress Index a Doing Business Index. Do ich vízie sa dostal Good Country Index, ale Doing Business nie. Čo ma na jednej strane potešilo na druhej trochu vyrušilo.

Na nedávnom rozhovore v Nku s Irenou Biháriovou ma vyrušila napríklad otázka novinárky: 

“Akú alternatívu ponúka PS, keď odmietate politiku Roberta Fica – napríklad balamutiť voličov obedmi zadarmo?”

PSko by malo ponúknuť v prvom rade alternatívu k týmto lacným novinárskym skratkám a nevídanej bulvarizácii a polarizácii. Ono mali sme vysoké očakávania od Matovičovej vlády a rovnako sme mali vysoké očakávania od novinárov po #AllForJan. Asi najmä kvôli facebookom dopadli podobne. Napríklad by som nečakal, že spoluzakladateľ Kuciakovho centra bude vtipkovať o strieľaní konzervatívneho novinára. Ale tak od minulého roku sa snažím vnímať túto surreálnu dobu s istou štipkou pragmatického nihilizmu.

Moje tri centy pre PSko:

1. Ak nebudete mať vlastné médiá, médiá budú vlastniť vás

To znamená, že či ste firma, alebo politická strana, musíte podporovať vlastných občianskych novinárov a nabádať ich k tomu, aby písali kvalitný obsah kde „steelmanujú“ svojich názorových oponentov namiesto stavania slamených panákov. Dá sa to robiť napríklad cez esejistické súťaže – založ si substack, ideálne na vlastnej doméne, napíš kritickú recenziu našej vízie, alebo steelmanuj názorových oponentov (tak že ťa pochvália, že vieš formulovať ich ideológiu a myšlienky lepšie než oni) – a desať/sto naj esejí/vlogov dostane po 100 eur v BTC (cez Coinbase Instant Send s nulovými poplatkami).

1729.com ako newsletter, ktorý vám platí je dobrý benchmark:

Môj príklad steelmanovania „obedov zadarmo“:

Sociálna demokracia operuje v diskurze práv, kým pravica operuje v diskurze charity. To znamená, že obedy zadarmo, či školstvo zadarmo je pre nich známkou pokroku v sociálnych právach. Kým pre pravicu ide skôr o lacnejšie „value for money“ riešenia, ktoré sú ale v diskurze charity (prispejeme deťom na obedy, aby nehladovali a bude to lacnejšie).

Pre sociálnu demokraciu je dôležité, aby štátom financované školy a nemocnice využívala aj stredná trieda, nielen pracujúca trieda. Pravica a libertariáni môžu oponovať tým, že by to nemalo ísť na úkor možnosti voľby – nechcú stratiť možnosť priplatiť si za súkromné nemocnice, školy atď. Tiež by to nemalo ísť na úkor vysokých schodkov v rozpočte.

Sociálna demokracia môže oponovať, že verejné zdravotníctvo je často lacnejšie než to v USA, ktoré vyzerá byť spojením dvoch najhorších svetov – obrovskej byrokracie aj pokriveného trhu s predraženými liekmi a službami. Pointa ale je, že obed zadarmo je pre sociálnu demokraciu niečo úplne iné ako obed za jeden cent.

Určite existuje nejaká hegeliánska syntéza tejto tézy a antitézy – kde je aj obed/vlak zadarmo a kde aj libertariáni majú pocit, že sa rozšírila ich možnosť voľby. Neviem teraz aká. Ale obed zadarmo za 15% daň na kryptomeny by bola mňamka. (A aj rozpočet by sa možno potešil – lebo koláč sa môže aj zväčšovať, ako vieme už od čias Mikloša). A aj zástancovia globálnej dane by sa potešili, lebo 15% je tuším navrhované minimum.

Ak ale budovanie hyperloopu do Viedne je scifi, tak minimálne vlak medzi Bratislavou a Viedňou by mohol byť zadarmo. Lebo oveľa tesnejšie prepojenie Viedne s Bratislavou je podľa mňa jedným z efektívnych riešení pre Tatranského tigra 3.0. A teda pre zvýšenie prosperity a atraktívnosti nielen Bratislavy, ale celého Slovenska.

2. Rozbíjajte Overtonové okná a zároveň ostaňte pokojnými pragmatikmi

Prezidentská kandidátka Zuzana Čaputová pred voľbami pokojne vysvetlila, že je za adopciu detí homosexuálnymi pármi. Rozšírila Overtonovo okno bez toho, aby mal niekto pocit, že presadzuje kultúru vymazávania, že útočí na konzervatívcov a že je nejaká woke aktivistka, ktorá chce každého obrátiť na svoju vieru.

Byť pragmatickým centristom je skôr o pokojnom a neútočnom štýle, než o vyhýbaní sa nápadom, ktoré sa môžu najprv zdať radikálne, ale je šanca, že budú aj radikálne efektívne.

Podľa mňa pokojný a neútočný štýl a centristický imidž s radikálne pragmatickými nápadmi je to, čo po Trumpovi, Matovičovi a pandémii môže vyhrávať voľby. Viď Biden a možno Heger. Teda chce to trochu viac technologického progresivizmu a trochu menej dôrazu na politický progresivizmus.

Ja som volil PSko aj kvôli Trubanovi. Mne jeho startupový drive ani psychadelické experimentovanie neprekážali. Práve naopak.

Som za dekriminalizáciu užívania drog podobne ako v Portugalsku. Taktiež som za životné partnerstvá. Často píšem, že by sme si mali vziať Maďarsko ako benchmark – majú aj registrované partnerstvá, aj sa netvária, že islam neexistuje a zároveň dávajú 20x viac štipendií ročne pre študentov z rozvojových krajín. Môj kamarát z Kene študoval v Budapešti a nie v Bratislave. Maďarsko má veľa problémov, ale jedným z nich je, že vyštvali Uber z krajiny. Nie je to dobrý signál pre otvorenosť technologickým startupom a teda technologickému progresivizmu. Ale na druhej strane výrazne znížili daň na kryptomeny – z vyše 30% až na 15%.

Zarazilo ma ako novinárka poučovala Irenu Bihariovú a pomaly ju obvinila z kardinálneho hriechu konšpirátorstva (vysloviť svoj názor či odhad v čase neistoty je bububu, treba počkať na expertov). Ako si dovolila v prvých momentoch po Lučanského smrti v cele vypisovať svoje domnienky a pocity?  

Myslím si, že pominula doba kedy novinári bohorovne rozhodovali o tom, že niečo je hoax jeden deň, no už druhý deň už je to zrazu legitímna hypotéza. Západné legacy média najprv spochybňovali nosenie rúšok a závažnosť pandémie (vraj je to len chrípka). WHO tiež cynicky spochybňovalo rúška aby sa nevypredali. Potom aj kvôli sedláckemu Trumpovi robili konšpirátorov z každého, kto povedal, že hypotézu úniku vírusu C19 z wuhanského laboratória, ktoré sa venovalo gain-of-function výskumu, treba seriózne prešetriť.

Doteraz to bol hoax, zrazu je to prijateľná hypotéza. V skutočnosti to bola vždy hypotéza, len jej pravdepodobnosť po nových zisteniach trochu stúpla. Napríklad Izraelský startup Rootclaim jej dával pred dvoma mesiacmi 76% pravdepodobnosť a po nových zisteniach stúpla na 83%.      

Naši novinári sa celú jar zabávali na polarizácií spoločnosti a spochybňovaniu ivermektínu, Sputniku V a AstraZeneca. Z ľudí čo hovorili, že treba rozširovať voľbu pre ľudí, čo strácajú blízkych a boja sa o holý život, robili pochybných outsiderov a disidentov. Za pár klikov a lajkov zo svojej bubliny. Komentátori nazývali Srbsko, džamahíriou. Krajinu, ktorá registrovala Pfizer vakcínu skôr ako EÚ a začala ňou očkovať skôr ako EÚ. Krajina, kde zomrelo tento rok oveľa menej ľudí na covid než u nás (a dokonca aj ako v Nemecku).

Svetovo známy srbsko-americký ekonóm Branko Milanovic o výsledkoch rôznych vakcín zo Srbska:

Táto pandémia nie je ako chrípka a bohužiaľ nie je ani ako španielska chrípka. Lebo Carringtonova udalosť by dnes napáchala oveľa väčšie škody ako v roku 1859. Možno zomrie ako priamy dôsledok tejto pandémie „len“ 10-20 miliónov ľudí, a nie 100 miliónov ako počas španielskej chrípky. Ale nepriame ekonomické a sociálne dopady budú oveľa výraznejšie.

Napríklad krajiny a mestá sa zrazu ocitnú v brutálnej konkurencií a technologický talent bude utekať do zelených zón a technologicky progresívnych startup miest a zosieťovaných štátoch.

Lebo rok 2020 bol rokom kedy skutočne začal internet a kde zoom konferencie a práca na diaľku sa stávajú štandardom. Balaji Srinivasan hovorí, že kým minulé desaťročie bolo o kryptomenách, toto desaťročie bude o startup mestách a budúce o zosieťovaných štátoch (network states).

Na príkladoch vyššie som chcel ilustrovať, že sa dajú rozbíjať Overtonové okná a rozšíriť diskurz toho, čo je možné povedať v bubline “slušného a lepšieho Slovenska” a zároveň si zachovať istú úroveň pokojného pragmatizmu. Neviem či sa mi to podarilo.   

3. Vyberajte si hrozienka z rôznych smerov a vyžarujte umiernenú slušnosť

 Prístup vyberať si hrozienka z rôznych smerov je tu minimálne sto rokov, od čias Pierra Teilharda de Chardina, kresťanského vizionára, ktorý prišiel s konceptom noosféry (popri biosfére a geosfére). Nápady a progresívne myšlienky sú pekné a sú tu s nami aj tisíce rokov (miluj blížneho svojho z druhého konca sveta).

Ale človek potrebuje technologický progres – teda technologický progresivizmus – aby niektoré myšlienky mohol realizovať. Teda až internet zreálnil noosféru a zároveň rozbil Overtonovo okno a zároveň zvýšil variabilitu – je kopec úžasných memetických kmeňov a kopec nie až tak úžasných.

Keď som bol decko, tak som chcel ísť do Afriky pomáhať. Mohol som poslať nejakému chalanovi 500 korún. Listom. Ako „pen friend“. No neviem ako by som sa o tom ňom dozvedel priamo (bez sprostredkujúcej organizácie). List by tam šiel pár týždňov, prachy by sa možno stratili. Alebo by ich nemal ako vymeniť.

No a dnes máme internet, mobily, Mpesu, Coinbase a bitcoin plus x ďalších kryptomien a protokolov. Dogecoin nedávno nakrátko predbehol hodnotou firmu Ford. Kryptoekonomika je open source, open state a open execution. Je globálna a univerzálna podobne ako email. Marka Zuckerberga si môžete predvolať svedčiť do kongresu. No šéfa emailu nezoženiete.

Nejde len o prísľub pseudonymnej ekonomiky. Ide aj o prísľub nového kapitalizmu, kde žiadna firma či protokol nenarastie do veľkosti Facebooku a kde sú incentívy zakladateľov aj užívateľov od začiatku vzhode a protokol rozvíja a riadi komunita.    

Samozrejme technologický pokrok nestačí. Ten koncept možno rozšíriť na (psycho)technologický pokrok. Kde psychotechnológia je aj napríklad cudzí jazyk, alebo mindfulness meditácia – ktorá pomôže napríklad našej prezidentke v tom aby pôsobila pokojne a nie ako facebookoví aktivisti ktorým ustriela každý deň dekel a musia organizovať hony na bosorky.

Vyberať si hrozienka z rôznych smerov sa dá nazvať aj noopolitika. Napísal som o tom nedávno článok, ktorého pointou je, že noopolitka by nemala byť o tom, „ktorý príbeh vyhrá krátkodobo“, ale o tom, „ktorý príbeh je najviac regeneratívny voči našim spoločným pastvinám“. Kratší článok o noopolitike som napísal aj po slovensky.

Pointa je snažiť sa postupne cez mindfulness a open-mindedness praktiky zlepšovať si jemnocit a vnímať 50 odtieňov šedej. Teda opak polarizácie. Vedieť si vybrať užitočné hrozienko aj z názorov oponenta. A zároveň vedieť vnímať, kde sa môžu mýliť naši súčasní hrdinovia a vzory.

Možno by to chcelo trochu viac Trubanovej psychadelickej pohodičky a trochu menej aktivizmu.

Trochu viac fokusu na etiku a technologický progress a trochu menej dôrazu na etiketu a estetiku.

Štýl a forma sú dôležité. No dôležitý je aj obsah - hlavne ak môže zachrániť životy a živobytia počas a po pandémii.

Môže si prečítať aj môj predchádzajúci článok “Modré pero sa vypísalo”: https://www.pobez.sk/p/modre-pero-sa-vypisalo

Subscribe now

Posielajú kvety regulátorom. V deň keď u nás zomrelo 93 ľudí na COVID-19.

Od začiatku pandémie na Novom Zélande, s podobnou populáciou ako Slovensko, zomrelo 26 ľudí.

16. apríla 2021 som na túto tému vytvoril svoje prvé NFT dielko:

Tým som chcel aj “draho signalizovať” môj záujem o tému nedostatku vakcín, no chcel som tiež otestovať, či sú NFTs použiteľné pre súťaže podnikateľských nápadov mladých ľudí napríklad v Afrike. Zistil som, že cez Ethereum blockchain je to dnes príliš drahé. Dostal som ale tipy na dve lacnejšie riešenia – Mintbase a Kusama.

V utorok 4. mája 2021 zomreli v celej Británii šiesti ľudia na koronu. Na Slovensku v rovnaký deň 48 ľudí. Teda aj v absolútnych číslach je to 8x viac. Relatívne k veľkosti populácie je to 96x viac.

Deň predtým bol rozdiel nasledovný: jedno úmrtie vo VB a 41 na Slovensku. Áno, to je relatívne na veľkosť populácie rozdiel 506x. Našťastie sa to posledné dva týždne zlepšuje a rozdiely zmenšujú.

Ale v podstate to nikoho moc netrápi, ľudia riešia bulvár, estetiku, etiketu a pozlátko. Nejaké prekáračky medzi politickými celebritami. Traja politici niečo popili a z terasy v Klube pod lampou si išli sadnúť dnu. Téma dňa.

Korona je pre regulátorov to, čo bola finančná kríza pre banky

Nie je náhoda, že ani dnes nemajú naše smart náramky teplomer. Pritom Apple Watch malo mať oveľa viac senzorov, než nakoniec kvôli FDA mohlo mať. FDA v kritickom februári 2020 kvôli centralizácii spomalila testovanie a USA na mesiac bežala cez les čoraz rýchlejšie, a naslepo.

EMA chcela schváliť vakcínu Pfizer až po vianočnej dovolenke. Teda tri týždne po Britoch. Až neskôr vysvitlo, že sa nebolo kam ponáhľať. Účtovnícka mentalita lídrov EÚ, centralizácia a chyby v obstarávaní spôsobili nedostatok vakcín. Naopak v USA a Veľkej Británii riešili nákup vakcín ľudia s dlhoročnými skúsenosťami z podpory inovácií a venture capital. Rozdiel vidíme dnes vo výrazne vyššej zaočkovanosti Britov (54%) a USA (47%) oproti EÚ (32%).

Nie, vakcín nie je dostatok ani dnes. Ak by bol, tak dokážeme očkovať podobne rýchlo ako Bhután. Táto malá krajina dostala od Indie vakcíny AZ a za dva týždne zaočkovala 93% populácie.

Peter Schutz v nedávnom komentári nazval Srbsko džamahíriou. Srbsko malo napríklad posledný deň minulého roku viac kumulatívnych covid úmrtí na počet obyvateľstva než Slovensko. No krajina schválila Pfizer vakcínu skôr ako EÚ. A začala ňou očkovať skôr ako EÚ. A potom pridala ďalšie vakcíny, vrátane “východných”. Výsledok je, že má dnes vyše dvakrát menej obetí ako Slovensko.   

Pandémia je pre krajiny to, čo bol Google News pre média

Demokratická Ázia (vrátane Nového Zélandu a Austrálie) predstavuje po pandémii nový “koniec histórie“. Teda metaforu na akýsi Hegelov a Fukuyamov ideálny štát dneška.

Vďaka rýchlemu internetu a faktu, že práca na diaľku sa stáva štandardom sa z červených zón do zelených zón budú presúvať talenty a kapitál. Toto rozdelenie nahrádza predchádzajúce delenie na rozvojový a rozvinutý svet.

Niekedy Fukuyamovo heslo bolo „Getting to Denmark“. Balaji Srinivasan hovorí, že minulé desaťročie bolo o bitcoine, toto desaťročie bude o „startup cities“ a 2030-te roky budú o „network states“.

To čo Google News spôsobil lokálnym printovým médiám po roku 2002, čaká teraz po pandémii mestá a národné štáty. Google vtedy zrušil ich prirodzený geografický monopol a lokálne média postavil do brutálnej globálnej súťaže, z ktorej vzišlo dočasne len pár víťazných kolosov ako NYT, WaPo a WSJ. A tie teraz požiera internet zvnútra – najlepší novinári im odchádzajú na Substack.

Minulý rok sa začali podnikatelia a technologické firmy sťahovať zo San Francisca do Austinu a Miami.

Kalifornská politička a Elon Musk:

Oproti tomu prístup starostu Miami:

Slovensko sa zrazu ocitne v brutálnej konkurencií digitálnych nomádov po celej zemepisnej dĺžke v našom časovom pásme, plus-mínus jedna hodina. Napríklad Chorvátsko rieši ako prilákať viac digitálnych nomádov, aby nahradili výpadok turizmu. Od januára pre nich zaviedlo špeciálne víza. Estónsko tak urobilo v minulý rok v auguste. Maďarsko plánuje znížiť dane na kryptomeny z 30,5% na 15%. Podobne asi chápe čo je v hre.

Populisti riešili “America First” a zaskočila ich korona, ktorá priniesla novú paradigmu: „Digital First“. Digitálnu priepasť zrazu nahradila fyzická priepasť. Zorganizovať dnes podujatie pre tisíc ľudí je skoro nemožné. Je oveľa lacnejšie zorganizovať konferenciu pre tisíc ľudí online, vďaka broadbandu, mobilom a zoomu. Technológiám, ktoré neboli pred pár rokmi samozrejmosťou.

Ktovie ako dopadne Pohoda, ale mala by sa snažiť z týždňovej akcie urobiť niečo ako startup city – permanentnú akciu pre digitálnych nomádov. Ak by sme boli serióznou krajinou ako Austrália a Nový Zéland, tak by sme mali totiž 14-dňové karantény, digitálne trasovanie a podobne.

No a medzinárodné akcie na týždeň by nedávali zmysel. Dokonca ani keby boli všetci zaočkovaní. V austrálskej karanténe nedávno zaznamenali pozitívnych ľudí na covid aj keď boli plne očkovaní.  

Tatranský tiger 3.0 potrebuje špeciálne inovačné zóny

Podnikateľské kilečko pred desiatimi rokmi strana SaS volala Projekt Singapur. Pred rokmi som inšpiráciou touto krajinou kritizoval – predsa ide o štát s prísnymi zákonmi, kde za drogy máte trest smrti. No z časti som sa mýlil – stačí si vyberať hrozienka – nemusíte kúpiť celý balík riešení aj so špecifickou kultúrou. No najmä nikde nie je napísané, že inovovať vie len Západ.

Čínsky reformátor Deng Xiaoping sa inšpiroval otcom Singapuru, Lee Kuan Yewom, ktorý vytiahol krajinu z tretieho sveta skokom do prvého. Tatranský tiger 1.0 čerpal pred 20 rokmi pomenovanie po krajinách ako Južná Kórea. Tá bola v 1960-tych rokoch chudobnejšia ako Keňa, teraz je výrazne bohatšia než Slovensko. V Maďarsku minulý rok práve juhokórejské firmy predbehli nemecké spoločnosti, a Južná Kórea sa u susedov stala najväčším zahraničným investorom.

Čína prišla s inováciou v podobe špeciálnych ekonomických zón, ktorú od nich okopírovalo potom množstvo krajín. Z dediny Shenzhen sa stalo centrum výroby elektroniky. Singapur sa naopak nedávno inšpiroval Čínou a vytvoril špeciálnu inovačnú zónu Jurong Innovation District. Podobne Londýn má regulačné sandboxy napríklad pre inovácie v oblasti fintech.

Shenzhen za 40 rokov:

Problémom je transakčná mentalita starých elít

Nadnesene povedané, ak problémom konzervatívcov je, že sú domasedi, a libertariáni zasa prílišní individualisti, tak progresívci trpia na transakčnú mentalitu. Veria, že jedna skupina ľudí musí prehrať, aby vyhrala druhá.

Abstraktne povedané staré elity vidia svet cez všadeprítomný konflikt a trade-offs, ako „buď/alebo“ a win-lose riešenia. A nie holisticky ako „áno/aj“ s množstvom priestoru pre win-win synergie.

Ide o pozostatok univerzalizmu osvietenstva, ktorý sa snaží všetko nivelizovať, zjednocovať a misionársky rozvíjať. Všetci musia písať jedným modrým čínskym perom, lebo „modrá je dobrá“.

No a toto pero sa vo svete po korone vypísalo. Viac o tom nabudúce. 

Subscribe now